Skryté príbehy biopalív
Podľa prepočtov by z obilia potrebného na naplnenie nádrže väčšieho terénneho auta biopalivami mohol človek žiť približne rok.
Profesor Sorbonskej univerzity Jean Ziegler ich v roku 2007 vyhlásil na zhromaždení OSN za zločin voči ľudstvu. V marci toho istého roku prijala Európska únia strategický cieľ, aby do roku 2020 predstavovali 10 percent spotreby palív v doprave. Pod paľbou kritiky dnes komisia hovorí o piatich percentách, zatiaľ čo biznis požaduje aspoň 6,5 percenta.
Ešte nikdy sa toľko polí na Slovensku neobrábalo a nehnojilo pre pestovanie repky olejnej ako dnes. V USA sa biopalivá stali predmetom lobingu priemyslu, ktorý v nich videl obchodnú príležitosť na ďalšie zvýšenie pestovania dotovanej kukurice. Problém spočíva v tom, že biopalivá sa trvalo udržateľným spôsobom dajú pestovať iba v malom množstve a určite nie v industriálnych poľnohospodárskych komplexoch, pre ktoré je to zaujímavé najmä pre masívnu dotačnú politiku. Nárast ich výroby zároveň priniesol komplikácie v rozvojových krajinách. Stali sa ilustratívnym príkladom paradoxu riešenia jedného problému vytváraním iných.
Cena múky v Mexiku stúpla ako reakcia na zvyšovanie ceny kukurice, ktorá sa destiluje na bioetanol. Výsledkom boli v roku 2009 pouličné protesty. Výroba palmového oleja na vývoz do EÚ vedie v Ázii k premene lesov na poľnohospodársku pôdu a plantáže. Tieto a mnohé ďalšie príklady poukazujú na celé spektrum problémov.
Máme právo plniť nádrže áut surovinou vyrobenou z potravín, pričom vo svete hladujú milióny ľudí? Čím viac biopalív, tým vyššia cena potravín, ktorú najviac pociťujú najchudobnejší obyvatelia, pre ktorých je aj malá fluktuácia cien závažná. A aby toho nebolo málo, existujú vedecké odhady, že používanie bioliehu vedie v porovnaní s benzínom k dvojnásobnej produkcii emisií skleníkových plynov.
Logická otázka potom znie, prečo vlastne únia biopalivá podporuje doma a dováža zo zahraničia? V pozadí celého problému ako deus et machina vystupujú poľnohospodárska loby, dotačná politika a zisk.
Otázka pokračovania biopalív je dnes znovu témou dňa. Dve kľúčové nariadenia EÚ, ktoré sa tejto problematiky týkajú, sú predmetom revízie a v nasledujúcich mesiacoch sa začne diskusia o nových percentuálnych cieľoch pre obdobie po roku 2020. Nejde o nič menej ako o výšku dotácií, ktoré v uplynulých rokoch utešene stúpajú.
Biopalivá sa spočiatku propagovali ako alternatívne využitie odpadu. Pôvodne malé alternatívne odvetvie sa však rýchlo stalo lukratívnym zdrojom zisku a podľa železnej logiky prepojenia sveta biznisu a politiky si začalo žiť svojím vlastným životom. Podobne ako elektrické pohony a vodíkové články vytvárajú ilúziu riešenia kľúčového problému, ktorým je čoraz menšia dostupnosť ropy za čoraz väčšie náklady.
Dôraz sa nekladie na radikálne obmedzenia nárastu dopravy, alternatívy k mobilite a úspory energie, ale na jednoduchú náhradu palív poháňajúcich náš šťastný život na preplnených cestách sveta, kde počet áut už presiahol miliardu a ďalej stúpa.