Kávička pre dôchodcov
Nárok na súkromné penzie vyplácané z úspor účastníkov druhého piliera slovenského modelu dôchodkového sporenia budú mať ľudia, ktorí si našetrili aspoň 1 900 eur. Mnohí však na svojich osobných účtoch u správcov fondov takúto sumu ani zďaleka nemajú, pretože matematika je aj v tomto prípade nekompromisná: Z malých platov sa na švajčiarske dôchodky nasporiť nedá ani po dlhých rokoch odkladania peňazí v penzijných fondoch.
Nízka úroveň odmeňovania u nás a zároveň slabá šanca na bezpečné zhodnotenie úspor vo fondoch, najmä vinou finančnej politiky centrálnych bánk, tak postihnú budúcich penzistov. Výnosy v našich, ale aj v zahraničných fondoch nie sú oslnivé, dlhodobo nedokážu držať tempo ani len s rastom životných nákladov obyvateľstva. Na druhej strane znehodnocovanie peňazí pomáha krajinám ľahšie sa zbavovať verejných dlhov.
Ak sa zamyslíme nad medializovanou cifrou akumulovaných úspor potrebných na zakúpenie doživotnej renty (1 900 eur) a sedliackym rozumom ju predelíme počtom rokov priemernej očakávanej dĺžky poberania dôchodku (17 rokov), dôjdeme k záveru, že budúci senior bude z druhého piliera dostávať v dnešných cenách mesačne asi deväť eur!
Keby však spoločnosť vyplácajúca doživotnú rentu nedokázala tak ako dnešní správcovia penzijných fondov generovať výnosy vyššie ako rast cien, bude to v kúpnej sile ešte menej. Bežní sporitelia v týchto fondoch sa preto ponáhľať do dôchodku naozaj nemusia, aj keby im na jeho výplatu vznikol zákonný nárok.
Prvé dôchodky z druhého piliera budú iba symbolické a neodstraňujú dôvod, pre ktorý sa sporitelia pre túto formu zabezpečenia v starobe rozhodli. Tým bol najmä strach z demografickej krízy a predpoklad, že štát bude musieť v budúcnosti výrazne zmeniť pravidlá na vznik a výpočet penzií z prvého piliera poukazovaných Sociálnou poisťovňou.
Sporenie v DSS nikoho pred demografickou hrozbou nespasí, pretože predlžujúci sa vek obyvateľstva zvyšuje odhadovanú dĺžku poberania doživotnej renty z druhého piliera, ktorá stlačí nadol aj výpočet dôchodkovej renty druhého piliera…
Zásadný vplyv na negatívne očakávania dôchodkov zo súkromných foriem penzijných fondov mali dôsledky finančnej a neskôr dlhovej krízy ekonomík. Fondy môžu považovať za úspech, ak sú obdobia znehodnocovania peňazí infláciou a turbulenciami na medzinárodných trhoch menšie a kratšie ako časové intervaly, keď sa im úspory podarí zhodnotiť viac, ako rástli ceny. Poslednou krajinou v Európskej únii, ktorá zaviedla v roku 2013 súkromné dôchodkové sporenie druhého piliera, je Česká republika. Pred spustením reformy predpokladali, že záujem o ňu bude medzi obyvateľmi veľký a možnosť „nezávislého“ penzijného sporenia osloví viac ako milión ľudí. Realita je však horšia ako najpesimistickejšie vízie, pretože počet záujemcov s uzatvorenou zmluvou neprekročil ani stotisíc…
Príčina? Českí sporitelia musia k svojim odvodom pridávať mesačne na individuálne účty navyše dve percentá svojho zárobku, bez možnosti predčasného vystúpenia zo systému. Negatívnu úlohu tiež zohrali medializované zistenia analytikov, že internetové kalkulačky viacerí správcovia fondov nastavili tak, aby prikrášľovali očakávanú sumu nasporených peňazí a vypočítanú dôchodkovú rentu. Po takýchto škandáloch spolu s poučením sa z osudov zbabraných penzijných reforiem v iných štátoch únie má v Česku záujem sporiť si v druhom pilieri málokto.
Budúci slovenskí poberatelia penzijnej renty zakúpenej z nasporených pár tisíc eur budú musieť byť vo svojich očakávaniach veľmi skromní. Prví z nich uvidia na osobných účtoch naozaj iba niekoľko eur, za ktoré si kúpia len kávičku, tak ako to trošku ironicky už dlhodobo avizuje ekonóm Vladimír Baláž.