Čudní znalci
Činnosť rôznych exportov a znalcov by mala dostať silnejšie legislatívne mantinely. Na Slovensku totiž pribúdajú prípady, keď znalci rozhodujú prinajmenšom sporne. Bežní ľudia sa s nimi stretnú napríklad pri oceňovaní predávaného bytu. Znalec príde a na základe rozličných subjektívnych aj objektívnych dojmov určí cenu. Používané metodiky sú rôzne a tak aj výsledná cena môže byť rôzna.
Podobne je to aj pri posudzovaní škôd. Čo znalec, to názor. Ak ide o problematiku menšieho významu, ľudia zväčša mávnu rukou. V kauze okolo pozemkov vo Veľkom Slavkove však ide o 60 miliónov eur, ktoré si cyperská firma pýta od štátu ako odškodnenie. Na súde bola pritom zatiaľ úspešná, a to aj na základe posudku znalca. Slovenský pozemkový fond podal naňho v roku 2010 trestné oznámenie. Teraz sa záležitosť na základe tvrdenia Úradu špeciálnej prokuratúry dostáva na súd. Znalec je odhodlaný brániť sa.
Podľa vyšetrovateľa vedome vypracoval nesprávny posudok. Celá záležitosť je nanajvýš podozrivá. To však na to, aby štát nemusel zaplatiť 60 miliónov eur, stačiť nemusí. Súd bude žiadať nezvratné dôkazy a ak by aj posudok nebol vypracovaný úplne správne, je otázne, či budú na stole dôkazy o vedomom a trestnom konaní.
V minulosti už boli na stole kauzy, pri ktorých znalci vypracovali posudky na nízke ceny nehnuteľností či tovarov (platinové sitká) a hrozilo, že štát pri predajoch príde o veľké peniaze. Znalec si napríklad vybral metodiku výpočtu ceny pozemku na základe účtovných hodnôt, a nie trhových cien v danej lokalite. Médiá na to prišli a štátna tepláreň pozemky v širšom centre Bratislavy napokon predala dobre. V opačnom prípade hrozilo fiasko. Aj vtedy sa hovorilo o všimnom pre znalca, pričom dávať by bolo z čoho. Kto by to však dokázal? Podobným prípadom preto treba predchádzať, a nie ich až v poslednej chvíli ratovať.