Ani to nebolelo
Ošúchaná veta o tom, že politici pristúpia k správnemu riešeniu obyčajne až vtedy, keď predtým vyčerpali všetky nesprávne, sa opäť dostala k slovu.
Poslanecká snemovňa v susednom Česku sa rozhodla ukončiť svoje niekoľkomesačné trápenie po páde vlády Petra Nečasa a hlasovala za vypísanie predčasných volieb.
Vzhľadom na pátos, s akým sa predčasným voľbám do poslednej chvíle bránila ODS, človeku príde na um jediné: no vidíte, nakoniec to ani tak nebolelo.
Keď ľudia začnú v zlomovej situácii hovoriť o tom, že treba „aspoň zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá“, často majú na mysli v prvom rade záchranu seba samých. O politikoch to platí takmer bez zvyšku.
Z tohto pohľadu boli reči predstaviteľov ODS priehľadné ako čerstvo umyté okno. Z pomenovania samozrejmosti – totiž že keď Poslanecká snemovňa odhlasuje predčasné voľby, odhlasuje tým aj vlastné rozpustenie – sa snažili vyrobiť hrozivú atmosféru, akoby sa v Česku práve išiel rozpúšťať samotný parlamentarizmus.
I keď treba podotknúť, že svoje hry rozohrávajúci prezident Miloš Zeman takéto zahmlievanie aktívne napomohol, prípad ODS je jasný a jednoduchý. Strana sa po Nečasovom škandále z dlhoročného lídra českej pravice zosunula na samotnú hranicu zvoliteľnosti. Zachrániť túto snemovňu pre ňu znamenalo získať čas na pokus o rehabilitáciu pred riadnymi voľbami, ktoré sa mali konať na budúci rok.
Opačným spôsobom, ale zato s rovnakým motívom – zachrániť samých seba – k situácii nakoniec pristúpila TOP09. Z „mladšieho brata“ ODS sa razom stal kandidát na nového lídra pravice. Hoci tesne po Nečasovom páde sa spolu s ODS dožadovala pokračovania vlády v prakticky nezmenenej zostave, v chaose, ktorý nastal po Zemanovom odmietnutí takejto možnosti, sa strana Karla Schwarzenberga rýchlo zorientovala. Skoré voľby sú pre TOP09 šancou využiť pád ODS vo svoj prospech.
Víťazom predčasných volieb bude najskôr opozičná ČSSD. Tam zase od prezidentských volieb prebieha boj „zemanovcov“ a „nového“ krídla, ktoré zosobňuje predseda Bohuslav Sobotka. Je možné, že nateraz sa ešte obe krídla navzájom doplnia: jedni privedú voličov Miloša Zemana, druhí prilákajú mladších a „modernejších“. Skôr alebo neskôr však sociálnych demokratov bude čakať osudová voľba, ktorá ich môže rozťať na dva tábory. A Zeman, ktorý má v ČSSD vlastné nevybavené účty, v takom boji sotva bude pôsobiť ako „uhládzač hrán“.
Pripomínanie zákulisných peripetií naľavo i napravo umožňuje vysloviť predpoklad, že predčasné voľby nestabilitu českej politickej scény nevyriešia, i keby bolo víťazstvo ČSSD naozaj masívne. Lenže to ani nemohlo byť ich účelom.
Vláda spadla na nebývalom škandále. Parlament nebol schopný nájsť prijateľné východisko. Predčasné voľby sú prirodzeným riešením bez ohľadu na to, že, samozrejme, nemôžu vyriešiť choroby politickej scény, ktoré sa zbierali roky a desaťročia. Môžu „iba“ znovu rozdať karty. A práve také riešenie bolo aj to najsprávnejšie.