Kríza vzorov
Väčšina mojich spoluobčanov je nanajvýš znepokojená, pretože vo väčšine médií prestáva pociťovať pôvodnú ideovú oporu okolitého sveta.
Všetky trvalé vzory, ktoré pre Slovensko vždy predstavovali v akomsi neodmysliteľnom zrkadle mnohé okolité štáty, sa kamsi akoby vytratili.
Všetci si teraz kladú otázku, čo sa vlastne stalo. Teda ak ich už nik neuvádza v ich tradičnom postavení (teda lepšie, múdrejšie, svetlejšie, demokratickejšie či vyspelejšie ako Slovensko). Naopak, a ak ich vôbec spomína, tak v poslednom čase veru ani nie v najlepšom svetle.
Nedá sa to konštatovať úplne všeobecne. Napríklad aj vo zvláštnej situácii, ktorá sa tam vyskytuje, mnohí pisatelia naďalej nachádzajú tamojší pokrok a prvenstvo, no každý cíti, že už to akosi nie je ono. Akoby tam už nebola lepšia ľavica alebo akoby tam už nebola vôbec najlepšia pravica. Nedá sa to už dokonca odbaviť ani poukazom na to, že všade jestvujú nejaké problémy, no v letných horúčavách ich nemožno celkom exaktne analyzovať.
Podľa novinových správ napríklad v susednom Česku parlament spáchal samovraždu. Prirodzene iba v prenesenom zmysle, teda nie doslovne, čo by i tam mnohých občanov potešilo viac. U nás by to napokon tiež mnohým až tak neprekážalo. No nikto z nich si nevie predstaviť, čo by s nami bolo, keby napríklad z nášho parlamentu vypadla čo len malá časť.
Napríklad Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by nám poriadne chýbali. Prostí ľudia by sa na rozdiel od obyčajných ľudí svojvoľne rozliezli po novinových stánkoch a na nič iné by nehľadeli než na holé baby v bulvárnych plátkoch. Čítal by potom ešte niekto Hájnikovu ženu od P. O. Hviezdoslava? Istotne nie.
Ak by rezignovala vládna strana, kto by už potom tak zásadne pľundroval školstvo a Slovenskú akadémiu vied? Chodil by vôbec ešte niekto na futbal? Ak by záhadne zmizlo Kresťanskodemokratické hnutie, nemal by kto čeliť sexuálne orientovaným občanom, ba ani sexuálne inak orientovaným spoluobčanom vrátane viacerých umelcov. Prepadli by sme vlastnej zhýralosti a ako prvé by sme iste vypálili PKO v Bratislave.
Nový pápež v sledovaní oných orientácií akosi poľavil a tak naše KDH predstavuje takpovediac poslednú baštu kultúry, tolerancie a zodpovednosti v celej Európe. Nemožno pochybovať o tom, že všetci, teda aj mladí ľudia, by sa preorientovali iba na potraty, mimomanželský styk a podobné ledačiny. Už len preto, že aj parlamentná modlitebňa by úplne zívala prázdnotou.
Nik by ani nezistil, či sa už SDKÚ zjednotila s niekým alebo aspoň sama so sebou. Bez strany Most-Híd by na pôvodne slovenských nábrežiach veľkých riek z oboch strán spokojne vysedával Jobbik a veselo si vyspevoval svoje temperamentné národné piesne. Bez SaS Richarda Sulíka by všetci chceli euro. A keby ho aj mali, určite by k nemu chceli ešte viac eur. Navyše by zúrivo zotrvávali v EÚ a pomáhali Grékom a ostatným ničomníkom v hnilej eurozóne. Či už so vzormi, alebo bez vzorov – vôbec si to nechcem ani predstaviť!