Preposlancované
Odvíja sa kvalita demokracie od počtu volených zástupcov ľudu?
Ak by to malo byť tak, potom Slovensko je vcelku vzorovou demokraciou. V ostatných voľbách do samospráv obcí, miest a mestských častí sme podľa Štatistického úradu volili viac ako 21-tisíc poslancov a 2 907 starostov. Do samosprávnych krajov sme zvolili 408 poslancov. No a, pravdaže, do „veľkého“ parlamentu, Národnej rady SR, volíme pravidelne 150 ďalších zástupcov ľudu.
To sú prekrásne čísla. Bez ohľadu na to, či sa na voľbách zúčastňujete, alebo na ne kašlete, nad vaším osobným a celospoločenským blahom bdie vcelku slušný počet verejných predstaviteľov. Priemerne u nás pripadá jeden volený zástupca zhruba na 180 dospelých.
Samozrejme, celoštátny priemer môže zavádzať. No tak si povedzme, že napríklad na blahobyt obyvateľa niektorej z mestských častí Bratislavy dozerá asi 25 poslancov jeho miestnej samosprávy, 45 poslancov mestského parlamentu, ďalších 44 poslancov samosprávneho kraja, no a, samozrejme, už spomínaná najvyššia stopäťdesiatka v Národnej rade.
Kam sa na volených zástupcov ľudu u nás hrabú lekári, pekári či matrikári! Škoda len, že tých pekárov a lekárov sa obvykle dovolávame vo veciach, v ktorých nám celá tá záľaha poslancov, starostov, ich poradcov, asistentov a iného obslužného personálu nie je celkom na nič.
Na poslankyňu Janu Vaľovú sa momentálne vrhla opozícia i jedna jej kolegyňa z vládneho Smeru, pretože navrhuje nepatrné zníženie počtu poslancov miestnych samospráv. Samozrejme, pre úplnosť treba dodať, že to nie je to jediné, čo Vaľová navrhuje, pretože spolu s touto zmenou by sa podľa nej mali zvýšiť právomoci starostov obcí. Napríklad tak, aby starostovia priamo určovali platy šéfov mestských firiem.
O kompetenciách by sa, samozrejme, dalo diskutovať. Život v obci sa spravidla neodvíja od ideologických vojen takzvanej veľkej politiky. V obecných samosprávach preto často vznikajú koalície a spojenectvá, nad ktorými potom lamentujú šéfstva strán a ich mediálni propagandisti. Častý je i ten prípad, že starosta je inej politickej farby ako väčšina zastupiteľov. No a čo? Musia sa naučiť spolu vychádzať – aj v otázkach platov. Alebo sa budú správať ako hlupáci. Zmena kompetencií hlúposť neodstráni, len ju presunie z jednej ruky do druhej…
Počty obecných poslancov však nie sú ničím, na čom by stála a padala zastupiteľská demokracia. Ak bude v obci namiesto devätnástich pätnásť miestnych poslancov, nezmení sa nič. Možno sa len trochu odbremení obecný rozpočet.
Nezabúdajme totiž, že celý ten špás aj niečo stojí. A i keď odmeny obecných poslancov nie sú nijako horibilné, ich celkový počet je dostatočný na to, aby každomesačne vydali na sedemcifernú sumu. Nejde o Vaľovú a jej návrhy. Ide o úvahu, či u nás naozaj náhodou nie je tá demokracia akási prihustá. Vzhľadom na to, aké biedne výsledky prináša, je veru hustá až príliš.