Starý príbeh
Od začiatku súčasnej finančnej a hospodárskej krízy boli problémy euro-amerického sveta dávané do kontrastu so stále stúpajúcou hviezdou rýchlo rastúcich krajín. Kríza mala byť jedným zo symptómov posunu moci z priestoru severného Atlantiku ku krajinám ako Čína, India či Brazília.
Zdá sa však, že problémy dostihli aj tieto ekonomiky, aspoň niektoré z nich. V posledných dňoch je v centre záujmu India, príznaky podobnej krízy však badať aj v Brazílii. To samozrejme nevyhnutne neznamená, že sa euro-americká (presnejšie americko-európska) dominancia nad svetovým systémom neoslabuje. Naznačuje to však, že to nie je taký jednoznačný proces. Koniec koncov, všetci sme súčasťou tej istej globálnej kapitalistickej ekonomiky a imunitu voči jej problémom si môže ťažko niekto nárokovať.
Za posledné dva týždne sa India priblížila na hranu vážnej menovej krízy. Napriek opatreniam vlády a centrálnej banky hodnota rupie prudko klesala na historické maximá. Prekvapení investori začali z krajiny sťahovať aktíva, a tým ešte viac zvyšovali pravdepodobnosť krachu. Vývoj indickej ekonomiky však nie je až taký prekvapujúci. V istom zmysle by sme ho mohli prirovnať k európskej periférii. Rast, ktorý indická ekonomika zaznamenala za posledné roky, stál v značnej miere na dlhom živenej spotrebe a krátkodobých investíciách. V dôsledku boomu sa stával dovoz lacnejším, rástol a v mnohých oblastiach vytláčal domácich výrobcov. Investori tak smerovali najmä do „neobchodovateľných“ oblastí, ako je stavebníctvo či nehnuteľnosti. Cena pozemkov vo veľkých indických mestách a v iných príťažlivých lokalitách prudko rástla, čo z nich robilo ešte zaujímavejšie investičné príležitosti. Ekonomická eufória viedla k rozšíreniu možnosti úverov pre domácnosti a firmy, čo výrazne zvýšilo zadlženosť.
Podobne ako európske periférne ekonomiky India zaznamenávala čoraz väčší deficit bežného účtu. Kým bola špirála vo vzostupnej fáze, málokoho to trápilo. Peniaze do krajiny pritekali, možnosti rastu vyzerali neobmedzené. Teraz však bublina praskla. Indická tlač obviňuje najmä šéfa amerického Federálneho rezervného systému Bena Bernankeho, ktorý pred časom oznámil plány na sprísnenie menovej politiky USA, ale bezprostredná príčina nie je dôležitá. Mohla to byť aj iná udalosť. Ak sa aj indickej vláde podarí zabrániť plnej menovej kríze, ekonomické dôsledky kontrakcie budú vážne. A pocítia ich najmä tí, ktorí z predchádzajúcej „doby hojnosti“ prakticky neprofitovali – rastom nezamestnanosti, znižovaním reálnych miezd a obmedzovaním (už aj tak rudimentárnych) verejných služieb. Opäť niečo, čoho sme svedkami aj v Európe. Ukazuje sa, že ekonomická kríza nie je zďaleka iba euro-americkou záležitosťou. A pravdepodobne je priskoro hovoriť o jej blížiacom sa konci. India sa spolu s niektorými ďalšími krajinami ocitla na chvíľu na výslní priazne globálnych kapitálových tokov. Hostina sa skončila, odpad upracú tí druhí. Je to starý príbeh.