Parlamentné harakiri
Minulý týždeň vzbudila pozornosť médií roztržka dvoch poslancov, ktorí od sily slov prešli k sile svalov. Ak by išlo o celospoločensky dôležitý predmet sporu, od ktorého závisí budúcnosť Slovenska, dal by sa tento inak netolerovateľný poklesok ľudí, ktorí získali mandát voličov, prehliadnuť bez povšimnutia.
Problémom tejto krajiny však je, že parlamentná pôda sa stáva miestom šarvátok a osočovaní namiesto toho, aby sa využívala na riešenie aktuálnych otázok, ktoré by pomohli ekonomike. Verejný dlh krajiny za august 2013 narástol „iba“ o 290 miliónov eur. To možno považovať pritom už za úspech, pretože v rokoch 2009 a 2010 sa štát zadlžoval tempom pol miliardy eur za mesiac…
Krotenie rastu verejného dlhu by nemalo byť iba predmetom záujmu rezortu financií, ale úlohou číslo 1 pre všetkých, ktorí narábajú s verejnými zdrojmi a rozhodujú o legislatívnych zmenách. Práve preto mohla, ale neprekvapila ekonómov ani médiá správa o tom, že skupina poslancov zo strany Most-Híd združená okolo ekonóma Ivana Švejnu navrhuje zmenu zákona o zdravotnom poistení, aby sa od roku 2014 na Slovensku zrušili zdravotné odvody z dividend akciových spoločností a podielu na zisku s.r.o.
Súčasná právna úprava podľa nich je nelogická a dokonca nespravodlivá a nesystematická, pretože odvody sa platia zo zisku, keď už ten bol raz zdanený daňou zo zisku právnických osôb vo výške 23 percent. Podľa poslancov Mostu-Híd absentuje akákoľvek logická súvislosť medzi právom na výplatu dividend a povinnosťou odvádzať odvody z vyplatených dividend a systémom verejného zdravotníctva vôbec.
Ako by zabudli na to, že v minulosti boli súčasťou vládnej garnitúry, ktorá uvedené odvody z dividend navrhla, aj keď by bolo logickejšie namiesto nich platiť daň z dividend, tak to je obvyklé vo väčšine krajín EÚ. Dôvod, prečo spomenutým poslancom neprekážali odvody z vyplatených ziskov spoločností, je veľmi priehľadný. Podľa pôvodného znenia zákona sa vyplatené zisky z firiem započítavali do celkových príjmov, a tým sa najvyššie príjmové skupiny z radov podnikateľov dokázali legálne vyhnúť. Platenie odvodov totiž na rozdiel od daní je obmedzené maximálnymi stropmi. Systém bol až do roku 2012 nastavený tak, aby sa ich platenie týkalo len bežných poberateľov takýchto príjmov, a nie vysokopríjmových daňovníkov. To sa dalo docieliť tým, že odvody sa platia iba zo základu, ktorý neprekračuje maximálny vymeriavací základ poistenca. Touto hranicou je príjem 3 930 eur mesačne.
Súčasná vláda však zaviedla pre výpočet odvodov samostatný vymeriavací základ a zároveň zvýšila strop pre vyrubenie zdravotného poistenia na desaťnásobok priemernej mzdy, čím sa zodvodnenie dividend stalo realitou aj pre najlepšie zarábajúcich Slovákov.
V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že poberateľ dividend dane z príjmu nezaplatil, nejde teda o dvojité zdanenie, ako sa často snažia odporcovia zavedenia zdravotných odvodov z dividend prezentovať. Poslancom Mostu-Híd by pritom viac malo záležať na zrušení absurdného platenia zdravotných odvodov z nepracovných príjmov – napr. z predaja poľnohospodárskych prebytkov, ktoré obyvatelia južných regiónov Slovenska predali na faktúru konzervárňam alebo obchodným spoločnostiam. Tie sa totiž týkajú zväčša bežných zamestnancov, ktorí si chcú zvýšiť svoju nízku životnú úroveň doplnkovým príjmom z predaja produktov z vlastných záhradiek a sadov.
Luxus v podobe zrušenia zdravotných odvodov z kapitálových príjmov je v rozpore s konsolidačnými plánmi štátu. Zaviesť spravodlivé odvody by bolo možné zrušením stropov pre zdravotné odvody najvyšších príjmových skupín. Podľa ministerstva financií by tým štát ročne získal asi 55 miliónov eur.