Náhoda a zákonitosť
Keď pred piatimi rokmi padli Lehman Brothers, všetkým muselo byť jasné, že tentoraz to nebude malé.
Už to nebude ako bublina „dot-com“ internetových spoločností na začiatku milénia. Ani sa to nebude týkať iba amerického trhu s realitami. Napriek tomu mnohí hlásali opak. Dnes robia to isté pri pohľade späť.
Takéto popieranie reality je možné, ak za realitu vyhlásite jej malý výsek. Ak je pre vás realitou súhrn ziskov a strát finančných trhov, potom je ľahké vyhlásiť, že kríza vlastne „prečistila vzduch“. A ďalej sa môžete oddávať sneniu o systéme, ktorý by bol dokonalý a dokonale sa sám reguloval, len nebyť hlúpych ľudí, ktorí mu prostredníctvom politiky hádžu polená pod nohy.
Ďalej môžete tvrdiť, že zlyhania trhov, ktoré si odskákal celý svet, boli otázkou zlej morálky finančníkov, zatiaľ čo zlyhania vlád – čiže aj ľudí, ktorí si ich volia – sú vecou zákonitou. Riešenie boľačiek sveta bude potom vyzerať jednoducho: menej vlád, viacej trhu. S nemorálnymi bankármi si to vybaví neviditeľná ruka a my ostatní jej nemáme stáť v ceste. Ak, tak môžeme postávať pri ceste s natiahnutými dlaňami. Možno nám hodí drobné.
Ako je možné, že ľudia sa bránia tomu, čo je takto jednoduché? Samozrejme preto, lebo to také nie je. Isté je, že biznis, ktorý neexpanduje, stáva sa obeťou väčších či dravších. Isté tiež je, že o tom, ako bude expandovať, rozhodujú ľudia. No tí rozhodujú iba v priestore, ktorý je k dispozícii. Ak ten priestor umožňuje napríklad zarábať aj na dlhoch a krachoch, biznis tie možnosti skôr či neskôr využije rovnako zákonite, ako keď voda pretečie deravým košom. A systém umožnil fondom a bankám zarábať na dlhoch celých štátov, dokonca na predpovediach budúcich dlhov.
To, čo sa dialo a deje, nie je otázka individuálnej morálky aktérov – ak by to neurobil fond XY, urobil by to fond YZ – ale otázka zákonitosti. Otázkou ľudských rozhodnutí môže byť to, keď vlády ustúpia biznisu a pootvárajú diery v tom pomyselnom koši, ale aj to, keď v následnej snahe odčiniť dôsledky potopy, ktorú spoluzapríčinili, diery horúčkovito upchávajú. Tak, ako to vidíme v Európskej únii.
Lenže voda ešte zďaleka neopadla. Nie pre milióny ľudí, ktorí na najbohatšom kontinente sveta zostali bez obživy a pre milióny mladých, ktorí zostali bez budúcnosti. Naozajstné, dlhodobé následky ešte len môžu prísť – ak sa nezmení politika, pretože trhy sa nezmenia. Nezabúdajme, že prvá veľká kríza 30. rokov vyústila do svetového konfliktu. Nezabúdajme tiež, že systém koristenia na všetkých a na všetkom ani veľmi nepotrebuje demokraciu. Denne to vidíme na príklade Číny a len pred pár dňami uplynulo 40 rokov od krvavého prevratu v Čile. Zákonitosti sa nemenia. Iba ľudia môžu byť poučiteľní.