Náklady chudoby
Komerčná televízia prišla so správou, že každý desiaty Slovák má mesačne na míňanie menej ako 340 eur.
Dvaja oslovení poslanci to označili za škandalózne nízke, ale mnohí tatkovia a mamky si pri televízoroch asi smutne povzdychli. Im by sa dýchalo lepšie, aj keby mali doma na každého o stovku menej.
Štatistici by im dali za pravdu. Veď štvorčlennú domácnosť s príjmom 4-krát 240 eur by za chudobnú nepokladali. Jej riziko chudoby sa totiž nepočíta ako jednoduchý násobok hranice chudoby jednotlivca. Ako „celý človek“ sa ráta len jeden dospelý. Ďalší dospelý sa počíta ako pol človeka a dieťa ako tretina. Hranica chudoby pre štvorčlennú domácnosť s dvoma deťmi je tak iba 2,1-násobok hranice chudoby jednotlivca. Teda 728 eur a 70 centov.
Rovnako sa s takýmto výpočtom postupuje vo všetkých krajinách OECD a štátoch zúčastňujúcich sa zisťovania EÚ SILC. Kalkul vychádza z predpokladu, že vo viacčlenných domácnostiach dochádza k „úspore z množstva“. Časť nákladov sa znižuje tým, že viaceré potreby si súčasne uspokojuje viac osôb, napr. pozerajú jeden televízor, zohrieva ich jedno kúrenie či svieti im jedna žiarovka.
Výsledok výpočtu príjmu člena rodiny podľa tohto kľúča je výrazne vyšší ako suma, ktorú domácnosť môže reálne použiť. Rodičov môže pohoršovať kalkul, ktorý 800 eur rozdelí medzi štyroch členov domácnosti tak, že na každého vyjde vyše 380 eur. No nepomôžu si. Predpokladanú mieru úspor viacčlenných domácností síce roky nik neoveroval, ale má požehnanie OECD.
Zisťovanie EÚ SILC však chudobu neskrýva za jediný indikátor podielu osôb s príjmom nižším ako 60 percent stredového príjmu, ktorý v rozpore s tým, čo ľudia prežívajú, robí zo Slovenska krajinu, kde sa žije v pohode. SILC prináša aj informácie o možnostiach spotreby, o prežívanom zaťažení výdavkami za bývanie a splátky pôžičiek, o nezvládaní pravidelných poplatkov.
Podiel tých, čo si nemôžu dožičiť každý druhý deň mäsité jedlo či raz ročne týždennú dovolenku mimo domu, je oveľa vyšší ako podiel ľudí s príjmom pod hranicou peňažnej chudoby. A čím viac detí je v rodine, tým častejšie býva vylúčená z možností, ktoré patria k slušnému životu. Údaje SILC o materiálnom (ne)dostatku tak dávajú za pravdu tatkom a mamkám, ktorí si myslia, že úsporu z množstva štatistici preceňujú.
Iluzórny obraz Slovenska ako málo chudobnej krajiny najráznejšie rozbíja vyjadrenie hranice chudoby v parite kúpnych štandardov. Tá miera najlepšie zodpovedá pocitom Slovákov. Ukazuje totiž, že aj domácnosť, ktorá stojí na príjmovom rebríčku v strede, má spotrebu len na úrovni domácností, ktoré sú v susednom Rakúsku pod hranicou chudoby.
Ilúzia je rozbitá, chudobou možností trpí polovica z nás. A čo ďalej? Keď je toľko biedy, vládzeme sa starať o tých, čo sú na tom najhoršie? Bude niekto z poslancov hovoriť o zákone o pomoci v hmotnej núdzi, ktorého schvaľovanie majú v programe, ako o škandalóznom? Zarazí niekoho, ako málo sa výška dávky mení s počtom detí? Alebo ako obyčajne povedú reči, ktoré obvinia živoriacich na dne za celkové slovenské živorenie?