Parlament o sebe
Ťažko povedať, či by parlamentná schôdza o odvolávaní Roberta Fica bola mala iný priebeh, keby hlavným žalobcom, a teda aj prvým rečníkom vo veci nebol Daniel Lipšic, ale niekto iný.
Isté však je, že ak to aj v utorok, tak ako už mnohokrát, v Národnej rade pripomínalo cirkus, práve Lipšic bol tým, kto cirkusové tempo nasadil ako prvý.
Vo vecnej rovine je, samozrejme, na úvahu, či vláda, ktorá sa nikdy netajila zámerom kontrolovať ceny plynu pre domácnosti, mohla a mala pri uskutočňovaní tohto zámeru zvoliť iný, výhodnejší postup. Ceny plynu a energií vôbec pre slovenské domácnosti sú reálnym problémom. Reálna je aj úvaha, že ak by mali byť pre SPP rentabilné, museli by sa opäť skokovo zvyšovať. Otázka nie je či, ale len kedy.
Ak Ficov kabinet využíva situáciu po odchode nemeckých a francúzskych investorov na ovládnutie cenotvorby v SPP, sleduje svoj vlastný politický cieľ: strana Smer skrátka „nedopustí“ zvyšovanie cien plynu pre ľudí. Je to legitímne, akurát, že žijeme vo svete, v ktorom nič nie je zadarmo. Dotované ceny plynu na jednom fronte budeme musieť zaplatiť niekde na frontoch iných. Preto tie úvodzovky pri „nedopustí“. Ak Smer niečo „nedopustí“ tu, bude musieť skrátka čosi „dopustiť“ niekde inde.
Zopakujme, že je to celkom legitímna politika, pričom ale rovnako legitímna je aj diskusia o tom, kde inde a koľko presne budeme musieť za plnenie tohto politického cieľa Smeru zaplatiť. Áno, voličov isto môže zaujímať aj to, či sa na plnení tohto politického cieľa len tak mimochodom „nenafutruje“ aj nejaká finančná skupina. Žijeme predsa na Slovensku.
Lenže ak sa odhaľovania „temných úkladov finančných žralokov a ich politických lokajov“ ujme svojou patetickou poetikou akurát Daniel Lipšic, tento produkt neznámych kreatívcov platených neznámymi sumami od neznámych sponzorov jeho strany, a ak má o tom, kto kedy išiel na Slovensku na ruku finančným skupinám, diskutovať akurát súčasné osadenstvo Národnej rady, potom si celkom dobre vieme predstaviť nasledujúci hypotetický obrázok: páni Tkáč, Haščák a spol. niekde družne sedia pri dobrej pijatike a sledujúc priamy prenos z parlamentu búchajú sa striedavo do chrbtov, aby sa nezadusili od smiechu.
Bol demonštratívny odchod poslancov Smeru a členov vlády po skončení Ficovho prejavu súčasťou toho utorkového teátra? No isteže bol. Premiér Fico, pre ktorého je SPP dlhodobo srdcovou záležitosťou, využil príležitosť, aby pospomínal všetky svoje dávne argumenty proti privatizácii plynární prvou Dzurindovou vládou. V tomto bode bolo pre neho najvýhodnejšie „diskusiu“ ukončiť a jednoducho odísť. Pravdou však je, že nikto by mu neposkytol zámienku a alibi lepšie a hodnovernejšie, ako to urobil Lipšic.
Výsledok? V utorok to nebolo o SPP ani o cenách plynu, ani o finančných skupinách. Náš parlament dokáže rozprávať zásadne iba sám o sebe.