Pasca chudoby
Pri každom rokovaní o minimálnej mzde počuť od zamestnávateľov tú istú pesničku: ak ju zvýšime, tak tým ohrozíme pracovné miesta, resp. tým položíme na lopatky firmy. A napriek tomu, že sa tak deje každý rok, firmy fungujú, ľudia pracujú a svet sa nezrútil...
Ich nárek je súčasťou rituálnych tančekov. Aj oni by však mali chápať, že mzda, aj tá najnižšia, by mala zamestnancovi umožniť, aby z nej dokázal pokryť základné výdavky na život. Ak je u nás minimálna mzda nižšia ako hranica chudoby, tak potom niečo nie je v poriadku. Aký má zmysel pracovať, keď sa človek nedokáže prácou ani len uživiť? Ak prostredníctvom práce ľudia nie sú schopní zlepšiť svoje životy, tak strácajú motiváciu vôbec niečo legálne robiť a hľadajú si iné cestičky.
Zamestnávatelia sa snažia udržať nízku cenu svojich výrobkov, aby boli konkurencieschopní, a preto chcú aj cenu práce udržať čo najnižšie. Lenže všetko má svoje hranice. Odvrátenou stránkou tohto problému je tzv. pracujúca chudoba.
Tento fenomén sa pomaly, ale isto vkráda aj k nám. Akoby sme sa vracali späť do 19. storočia, keď ľudia tvrdo pracovali, no napriek tomu sa nikdy nedokázali vymaniť z pasce chudoby a tá sa následne prenášala i na ich deti.
Preto je správne, ak sa minimálna mzda postupne zvyšuje. Nie je možné privlastňovať si zisky, bez ohľadu na životné podmienky zamestnancov, ktorí ich vytvárajú.
Najčítanejšie
-
-
-
-
Ondruš prehral vo finále vlastnými chybami. Odbory si pohodlne žijú vo svojej ulite
Komentáre | pred 1 týždňom | 44 -
-
-
-
-
-