Dobré a zlé správy
Nuž áno, keď sa v parlamente pobijú šašovia s opilcami, je to isto zaujímavejšie ako čísla, štatistiky a odhady. Keď je však niečo menej zaujímavé, ešte to nemusí byť aj menej dôležité. O vývoji ekonomiky to v porovnaní s vývojom IQ v Národnej rade SR platí stonásobne.
Vývoj v eurozóne sa podľa všetkého napokon odohráva podľa odhadov, ktoré predchádzali tým posledným, ktoré boli pesimistické. Tie „predposledné“ totiž prorokovali oživenie už v druhej polovici tohto roka a relatívne úspešný rok budúci. Prvú časť predpovede vidíme práve teraz. Dúfajme, že sa dočkáme aj tej druhej.
Pre nás to znamená vzorec, ktorý už poznáme. Oživovanie nemeckého hospodárstva sa rovná oživeniu slovenskej produkcie, z ktorej drvivá väčšina ide na exporty – a väčšia časť tých exportov ide na nemecké trhy. Kričať hop je ešte priskoro, už teraz sa však dá povedať, že voľby do Bundestagu by sa museli skončiť naozaj mimoriadnym prekvapením na to, aby nemeckú ekonomiku postihol nejaký náhly prílev nedôvery.
Podľa upravených odhadov by mala slovenská ekonomika vzrásť o 0,8 percenta hrubého domáceho produktu namiesto pôvodne odhadovaných 0,5 percenta HDP. Nezdá sa to veľa, ale v praxi je to rozdiel medzi tým, či vláda splní svoj fiškálny cieľ – skončiť tento rok s deficitom na úrovni 3,04 percenta HDP – aj bez ďalších úsporných opatrení, alebo či bude musieť v poslednom štvrťroku ešte niečo „priškrtiť“. Konkrétne, ak by hospodárstvo rástlo iba o pôvodne očakávaných 0,5 percenta, ministerstvo financií by muselo nájsť ďalších zhruba 71 miliónov eur. Zatiaľ sa zdá, že nebude musieť, a to je isto dobre. Dodajme, že niektoré komerčné banky vo svojich analýzach rátajú s ešte o čosi rýchlejším rastom ako je 0,8-percentný odhad ministerstva financií.
Fajn, a teraz tie horšie správy. Prvou je, že slovenská ekonomika by podľa odhadov musela viac ako strojnásobiť tempo svojho rastu na to, aby začala vytvárať viacej nových pracovných miest. Druhou je, že splnením tohtoročného fiškálneho cieľa sa „konsolidačné úsilie“ ani zďaleka nekončí.
Preložené do ľudskej reči to znamená, že po prvé, ak vláda Roberta Fica nepríde s aktívnejšou politikou zamestnanosti a ak nezačne vytvárať pracovné miesta inými nástrojmi namiesto čakania na zázrak, reči o tom, ako sme pekne a zodpovedne šetrili, si bude môcť čoskoro strčiť za klobúk. Stagnujúce ohromné čísla nezamestnanosti (mikroskopické medzimesačné posuny hore-dolu sú zanedbateľné) ju dobehnú.
Po druhé, bod číslo jeden sa sotva zmení k lepšiemu, ak bude konsolidácia verejných financií aj po roku 2013 naďalej univerzálnou výhovorkou. A nejde len o nezamestnanosť. Choďte a kážte o šetrení slovenským učiteľom a tak ďalej. Dlho ich to už zaujímať určite nebude. A prečo by aj malo? Politikov tiež nezaujímalo, ako budú oni žiť dovtedy, kým sa zasa všetko neskonsoliduje…