Dá sa to aj inak
Súčasná doba paradoxov si neraz vyžaduje, aby boli vládni predstavitelia pochválení za to, čo našťastie neurobili.
Medzi obdobné chvályhodné rozhodnutia ministra Dušana Čaploviča patrí to najnovšie, že deti nebudú musieť navštevovať tzv. spádové základné školy, ale tie, ktoré im podľa vlastného uváženia vyberú rodičia.
Šéf tohto rezortu musí svoje predstavy o ideálnom školstve neraz korigovať pod tlakom kolegov z kabinetu, osobitne ochrancu verejných financií, ale aj rozličných inštitúcií, v tomto prípade ZMOS-u. Lenže Čaplovičom často opakované „čihi hota“ rozhodovanie vyznieva nepresvedčivo.
Keď si chce ktosi vynútiť hlúposť, krátkozraké šetrenie, či len úzko jednostranne výhodnú zmenu, možno sa používa prešpekulovaná taktika: „Vidíte, navrhol som to, no učitelia a rodičia sa búria!“ Pri predkladaní zásadných materiálov by veci prospelo, keby sa v sporných bodoch vypracovalo niekoľko variantov a po odbornej diskusii by sa jeden z nich odporučil na schválenie vláde a parlamentu. Inak takéto habkanie vrhá tiene nedôvery aj na dobre mienené návrhy.
Námietka samospráv, že vinou slobodného výberu školy nemajú prehľad o tom, kam a či vôbec chodia „ich“ deti do školy, sa dá pri dnešnej úrovni výpočtovej techniky riešiť inou cestou. Napríklad tak, že školy budú každoročne posielať príslušným mestám a obciam aktualizované prehľady o tom, koho učia.