Závislosti v súvislostiach
Z doterajších výskumov vyplýva, že takmer tretina mladistvých na Slovensku má skúsenosť s marihuanou a že jej dostupnosť je u nás porovnateľná s krajinami, ktoré k tejto problematike pristupujú oveľa liberálnejšie.
Ak sa však zároveň polícii darí stíhať až trikrát častejšie užívateľov drog ako samotných dílerov, pričom podľa výskumov užívanie drog má dlhodobo klesajúcu tendenciu, tak je zrejmé, že niekde sa stala chyba…
Represívna protidrogová politika, ktorá z užívateľov majúcich drogu len pre vlastnú potrebu robí kriminálnikov, sa míňa účinku, lebo polícia chytá len malé ryby, no tie skutočne veľké zostávajú nepotrestané.
Ministerstvo vnútra pochopilo, že tvrdý prístup voči užívateľovom drog doteraz nepriniesol žiadnu pozitívnu zmenu, lebo ak by mali zavrieť všetkých týchto ľudí, nestačili by im na to kapacity väzníc (v rámci celej populácie má podľa odhadov skúsenosť s konope zhruba 600-tisíc ľudí!). Navyše viaceré vedecké štúdie dokazujú, že trestanie užívateľov marihuany nemá žiadny vplyv na jej užívanie, cenu či dostupnosť. Preto rezort spravodlivosti pripravuje zásadnú zmenu v legislatíve, lebo súčasná podoba Trestného zákona je na hony vzdialená realite.
V malej konzervatívnej krajine, kde si verejnosť cení skôr politiku tvrdej ruky, si akákoľvek zmena v tejto chúlostivej otázke vyžaduje kus odvahy, lebo máloktorý politik si dovolí „ísť proti prúdu“. Každý veľmi dobre vie, že by mohol stratiť „body“ v očiach verejnosti. Ak minister Tomáš Borec namiesto vyhlasovania nekompromisnej vojny drogám išiel s kožou na trh, jeho guráž treba oceniť.
Po novom teda držba presne stanoveného malého množstva drog nebude trestným činom, ale len priestupkom. Fajn, potiaľto je všetko v poriadku. Zdá sa však, že ministerstvo pritom pozabudlo na jednu podstatnú vec: nie je droga ako droga. Dôležitý je totiž diferencovaný prístup k návykovým látkam. Je predsa zásadný rozdiel medzi jedným „jointom“ a jednou dávkou heroínu. Napríklad v susednom Česku zákon rozlišuje, či ide o drogy mäkké, alebo tvrdé.
Zákon by mal prihliadať aj na spoločenské riziko, ktoré prináša konzumácia tej-ktorej návykovej látky. A predpoklad vzniku závislosti je pri heroíne, extáze či pervitíne oveľa vyšší ako pri „tráve“. Plošná dekriminalizácia tak môže pomôcť nielen mladým experimentátorom, ale v konečnom dôsledku aj dílerom, ktorí budú natoľko obozretní, že priamo pri sebe nebudú mať nikdy viac ako jednu skladačku.
Preto by pri prijímaní tejto novely mali zákonodarcovia dôkladne zvážiť všetky riziká, ktoré môže priniesť.