Povinne dobrovoľne
Nebudeme si navrávať, že do školstva ide toľko peňazí, až riaditelia nevedia, čo s nimi. Žiaľ, neraz chýbajú financie aj na pomôcky a zariadenie, bez ktorých sa dá moderné vyučovanie ťažko predstaviť.
A tak si školy vypomáhajú príspevkami od rodičov. Žiaľ, neraz ich vymáhajú „dobrovoľne“ povinne. Mnohí učitelia akoby zabúdali, že rodičovské združenia nie sú nimi riadené prevodové páky, ale dobrovoľné občianske organizácie. A až ako absurdné vyznievajú informácie, že keď ktorísi z rodičov odmietnu po dcére či synovi poslať peniaze, tak škola deti diskriminuje alebo sa im vyhráža. Pritom najmä tie „štátne“ navštevujú žiaci aj zo sociálne slabších rodín, kde každé euro najprv dvakrát obrátia v dlaniach, kým ho vydajú.
Iste, takmer v každej škole, ak sa chce rozvíjať, či aspoň si udržať určitú úroveň, sa zídu peniaze aj mimo príspevkov od štátu. Ale práve pedagógovia by mali vedieť o tom rodičov presvedčiť, aby najlepšie oni sami navrhli určitú sumu a potom ju na svojom zhromaždení schválili. Samozrejme, s tým, že ich škola bude v dohodnutých intervaloch informovať, do čoho sa investovalo.
Vzájomná dôvera medzi učiteľmi a rodičmi je základný predpoklad, aby to aj v tejto oblasti išlo bez väčších problémov, v prospech žiakov i fungovania školy. Potom sa iste nájdu medzi rodičmi s lepšími príjmami takí, čo to „zatiahnu“ aj sa tie rodiny, čo sa z rozličných dôvodov ocitli v núdzi.