Rukojemníci
Sú krajiny, kde existujú cenové stropy pre prenájom nehnuteľnosti v danej lokalite. Slovensko síce medzi ne nepatrí, ale ak niekto podnájomníkom zvýši zo dňa na deň poplatok za bývanie o sto percent, tak takýto postup sa rozhodne nedá označiť za štandardný. Najmä, ak ide o zariadenie sociálnych služieb a jeho klienti sú penzisti...
Bratislavský samosprávny kraj síce po istom čase svoje rozhodnutie mierne zrevidoval, ale aj tak: Prečo by seniori mali podpísať takúto nevýhodnú zmluvu?
Navyše, BSK v súvislosti s fungovaním Domova sociálnych služieb v Rači predvádza niečo, čo by sa dalo nazvať „marketing naruby“. V obchodoch sa bežne stretávame s reklamou: dva v cene jedného. Lenže v bratislavskej Rači je to presne naopak: klienti tu platia dvakrát za jednu a tú istú vec a k tomu si ešte 10-eurový paušál musia uhradiť aj tí klienti, ktorí v zariadení priamo nebývajú. Absurdné? Ešte absurdnejšie je to, že ich nútia odoberať stravu, o ktorú nejavia záujme. Dosť čudná predstava o poskytovaní služieb seniorom…
To, že dôchodcovia nie sú ochotní pristúpiť na takúto zmluvu, je legitímne, napokon aj krajský prokurátor tieto poplatky označil za nezákonné. Okresný súd sa síce priklonil na stranu zriaďovateľa, no je to len pomyselná prvá „bitka“, ktorá bude pravdepodobne súčasťou dlhej právnickej vojny. V každom prípade reči o tom, že dôchodcovia zo zariadenia sociálnych služieb „sa obohacujú“, sú pri pohľade na výšku slovenských dôchodkov dosť nepatričné a na hony vzdialené od politických sloganov o dôstojnom živote pre seniorov.