Ovocný ukazovateľ
Nedávno publikované porovnanie spotreby potravín v slovenských domácnostiach v roku 1992 a 2012 môže inšpirovať k rozličným zaujímavým úvahám.
Pokles spotreby zemiakov a rastúca obľuba cestovín azda vyvolá aj spory, či je za tým chudoba, úpadok rodinných hodnôt, ku ktorým patrí dômyselne a každodenne pripravovaná teplá večera, alebo len kultúrna zmena a preberanie vzorov zahraničných kuchýň. Pokles spotreby ovocia je však filozoficky menej podnetný. Nech sa na údaje z vlaňajška pozrieme z akéhokoľvek uhla, spotreba 53,4 kilogramu na osobu a rok zostáva stále hlboko pod odporúčanou normu – okolo 90 kíl.
Porovnanie časového radu vývoja spotreby ovocia a miery nezamestnanosti je možno prízemným a bizarným nápadom. Prináša však preukazné výsledky. S výnimkou vlaňajška, keď sa spotreba ovocia zvýšila napriek pokračujúcemu rastu nezamestnanosti, časové rady vývoja týchto dvoch „premenných“ majú zrkadlový priebeh.
Ak letopočet rátame od roku 1990, najviac ovocia na hlavu, až 68,4 kilogramu, sme zjedli v roku 1996 pri 11-percentnej nezamestnanosti. Najmenej, pod 50 kíl, v rokoch 2002 a 2004, keď nezamestnanosť presahovala 18 percent. V šťastnom roku 2008, keď sa ju podarilo zraziť pod 10 percent, sme zjedli až 65 kíl ovocia.
O rok neskôr nárast nezamestnanosti a vedomie, že kríze neunikneme, odobrali chuť a spotreba spadla až o desať kilogramov. Z časového radu je zrejmé, že Slovensko strácalo chuť na ovocie najmä za vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej. Tie odúčali Slovensko od chuti na ovocie najmä zvyšovaním dane z pridanej hodnoty a znižovaním sociálnej ochrany.
Spotreba ovocia hovorí o možnostiach slušného života vcelku výrečne. Je známe, že tam, kde je boj s hladom na prvom mieste, sa ovocie a zelenina ako málo zasycujúce potraviny do jedálnička ani neprebojujú.
Štatistika rodinných účtov ukazuje, kto má najväčšie ťažkosti zaradiť do stravy dostatok ovocia. To podľa nej na Slovensku nie je potravinou „v prvom rade pre deti“. Ovocia sa zje v domácnostiach s deťmi výrazne menej ako v domácnostiach bez detí. Až o dvadsať kíl na osobu! V domácnostiach s troma a viac deťmi býva jeho ročná spotreba vyslovene úbohá. Dvadsaťšesť kíl ovocia na osobu sa nedá odbiť tým, že deti viac ovocia nevládzu zjesť.
Podľa niektorých odborníkov sú Slováci skôr neskromní ako chudobní a trpia preto, že ich potreby sú neprimerané. Ovocný ukazovateľ však tvrdo namieta. Dokumentuje neoblomne – no viac-menej do vetra, že stravovanie v domácnostiach s deťmi sa vzďaľuje od odporúčaných zdravotných štandardov.
Ukazuje, na koho dopadli reformné kroky druhej Dzurindovej vlády, ktorá v snahe zvýšiť pracovnú motiváciu či verejné zdroje na podporu zahraničných investícií zrušila príplatky k detským prídavkom pre rodiny s nízkymi príjmami. Ide o deti z viacdetných rodín. Tie dodnes zostávajú mimo záujmu tvorcov sociálnej a rodinnej politiky, ale aj mimo záujmu ochrancov života.