Jasle
Krivka pôrodnosti v 90. rokoch minulého storočia prudko klesala a tento negatívny trend kopíroval aj počet predškolských zariadení. A tak sa stalo, že škôlok stále ubúdalo a výraz jasle sa z nášho slovníka takmer vytratil.
Lenže situácia sa v poslednej dekáde zmenila a od roku 2002, keď sa u nás narodilo len 50 841 detí, čo je najmenej za uplynulých sto rokov, počet pôrodov s výnimkou vlaňajška stále stúpal. To sa však takmer nijako neodzrkadľovalo v množstve novootvorených škôlok a jaslí.
Nájsť voľné miesto pre dieťa vo verejných zariadeniach je predovšetkým vo väčších mestách značný problém. Nehovoriac už o jasliach, ktoré sú prakticky nedostupné.
Doteraz mnohým matkám vyhovovalo, že môžu zostať doma na rodičovskej dovolenke a vlastne ich v tom podporoval aj štát, keď túto dávku predĺžil z 28 na 34 týždňov.
Ak však v priebehu dvoch rokov stúpol počet detí v jasliach zo 4 400 na 7-tisíc, je to jasný signál, že mnohé ženy si už nemôžu dovoliť zostať doma. Či už je dôvodom obava zo straty zamestnania, alebo fakt, že z jedného príjmu rodina nevyžije, je to nový trend, na ktorý by mali reagovať aj samosprávy, lebo zveriť dieťa do opatery súkromnej opatrovateľke alebo umiestniť ho do súkromných jaslí si nemôže dovoliť každý.
Investície do jaslí a škôlok môžu výrazne pomôcť ženám pri ich snahách zladiť prácu a rodinu. A vzhľadom na to, že najviac detí sa rodí práve v tých západných krajinách, kde sú ženy najviac zamestnané, mali by sme z verejných prostriedkov vynakladať na blahobyt detí toľko peňazí, aby sme sa k týmto trendom priblížili i my.