Katastrofa za rohom
Je pravda, že v našej dobe každá senzácia trvá iba krátko.
Niektoré senzácie sú však neodbytné. Čitateľom a divákom slovenských médií sa po necelom týždni môže zdať téma „zatvorenej“ americkej vlády už neveľmi zaujímavá. Ak sa však táto téma o dva týždne vráti v podobe neschopnosti Spojených štátov financovať svoj dlh, ešte sa všetci nasmejeme. Samozrejme, v úvodzovkách.
V tom smiechu cez slzy nebudeme sami. To nám však nebude veľkou útechou. Americké ministerstvo financií pripomenulo, že ak Kongres v dohľadnom čase nezvýši federálnej vláde dlhový strop, Spojené štáty prestanú splácať svoje dlhy a ich ekonomika môže spadnúť do najhlbšej povojnovej krízy. Pričom sa tu nemyslí obdobie po vojne v Iraku či v Afganistane… Inými slovami, americkí financmajstri predpovedajú, že by to mohla byť kríza, ktorá by svojím rozsahom zatienila aj krach z jesene 2008.
Môžeme si pomyslieť, že na ministerstve preháňajú. Koniec koncov, ide im o to, aby Kongres v prvom rade odblokoval vládny účet, čo je nevysloveným prvým predpokladom toho, aby sa mohlo vôbec začať debatovať o inak celkom rutinnom navýšení dlhového stropu. Lenže fakty zostávajú rovnaké.
Pre zablokovanie účtov vlády je teraz asi 800-tisíc federálnych zamestnancov na neplatenom voľne a zhruba milión ďalších pracuje bez mzdy. Nefungujú mnohé programy, škody na ekonomike sa rátajú v stovkách miliónov dolárov. Ale to všetko bude ničím v porovnaní s tým, čo nastane, keď federálna vláda 17. októbra vyčerpá svoj dlhový limit a Spojené štáty si nebudú môcť ďalej požičiavať. Od tej chvíle totiž začne byť reálnou hrozba, že USA neuhradia splatné záväzky.
Vieme celkom presne, čo sa deje s krajinami, ktoré sa ocitnú v podobnej situácii. Obzvlášť my v Európe sme to v posledných rokoch videli až nepríjemne zblízka. Takže i keby sme chceli veriť tomu, že americké ministerstvo financií trochu preháňa – chceme si vyskúšať, „čo to spraví“ v praxi? Nielen s USA, ale aj s Európou a celým svetom.
Nestačil nám všetkým už ten prvý pozdrav od amerických bankárov z jesene 2008? Máme sa tešiť tentoraz na pozdrav priamo od amerických republikánov – tých dlhodobých politických idolov našich domácich milovníkov „zodpovednej ekonomickej politiky“?
Najhoršie je, že ak by malo naozaj dôjsť ku katastrofe, nebudeme s tým môcť nič urobiť. Keby to niekto iný urobil Amerike, už dávno by v Bielom dome a v OSN bili na poplach. My však nič nenarobíme s tým, ak sa pravica v USA v mene ústupkov svojmu najhlúpejšiemu extrémnemu krídlu rozhodne uštedriť svojej krajine a západnému svetu ďalší krutý úder. Tým iba potvrdí – tá irónia! – „protiamerické“ hlasy, podľa ktorých sa „americký vek“ končí a začína sa vek Ázie. A povzbudí tým nových extrémistov, ktorí začnú zarábať na nové, budúce krachy. Doma i u nás v Európe.