Koho chlieb ješ
V čase ekonomických kríz niekto stráca a iný získava. Napríklad zem pod nohami.
Nadčasovo, realisticky a s citom pre osudy ľudí to v románe Ovocie hnevu zachytil John Steinbeck. Dej sa odohráva v Oklahome na pozadí veľkej hospodárskej krízy. V dôsledku ekonomického úpadku stratili tisíce malých farmárov svoju pôdu a strechu na hlavou. Pôdu získali banky a korporácie. Bolo to ako násilná kolektivizácia, akurát do súkromných rúk malého kolektívu víťazov.
Krízy pritom iba akcelerujú dlhodobé trendy. Či už je to kúpami, alebo procesmi, ktoré David Harvey volá akumulácia vyvlastnením, výsledkom je koncentrácia vlastníctva a jeho kontrola čoraz menšou skupinou vlastníkov.
Vo Veľkej Británii tak vlastní 0,6 percenta populácie 69 percent rozlohy krajiny. Pomery ako v kolonializovanej Latinskej Amerike, kde 1,5 percenta obyvateľstva ovláda dve tretiny všetkej pôdy. Globalizácia ostatné dekády láme bariéry hraníc štátov dohodami o voľnom obchode a vlastníctvo pôdy sa stáva predmetom medzinárodných investícií.
Keď nedávno v holandskom Trans National Institute skúmali situáciu v EÚ, zistili, že pre nadnárodný kapitál je v tomto smere východná Európa zemou zasľúbenou. Nízke ceny sa tu stretávajú s nedostatkom akejkoľvek jasnej rozvojovej koncepcie a slabým štátom. V poľskom Západnom Pomoransku odhadujú, že už je do cudziny predaná polovica pôdy. V Maďarsku 1,5 milióna hektárov. Na Ukrajine kúpili nedávno čínski investori prvých 100-tisíc zo zatiaľ plánovaných troch miliónov hektárov.
Na Slovensku platí do mája 2014 zákaz predaja pôdy do zahraničia. Napriek tomu ju veselo nakupujú firmy z Holandska či Dánska. Súčasné neoficiálne odhady hovoriace asi o jednom percente celkovej výmery môžu byť značne podhodnotené.
Až padnú bariéry, tak pravdepodobne nedôjde k žiadnemu skokovému nárastu predaja, ale v dlhodobom horizonte bude trend koncentrácie vlastníctva pokračovať. V určitom bode dôjde aj k problému fragmentovaných pozemkov s desiatkami malých vlastníkov a nájde sa nejaké politické riešenie, ako dostať túto pôdu do obehu a akumulovať ju.
Cena potravín dlho stagnovala, ale približne od roku 2007 globálne stúpa. Popri ekonomických faktoroch, ako je dotačná politika, zvyšujúci sa dopyt v Ázii či pestovanie biopalív, tu čoraz jasnejšie cítiť vplyv zmien v životnom prostredí. Práve publikovaná správa Medzinárodného panelu pre zmenu klímy poukazuje na to, že postupujúce otepľovanie planéty razantne zmení poľnohospodárstvo. Úrodná pôda bude čoraz vzácnejšia a na mnohých miestach vo svete sa budú znižovať výnosy.
Okrem strategických otázok potravinovej bezpečnosti je tu aj veľa iných bezprostredných hrozieb. Koncentrácia do čoraz väčších celkov vedie k znižovaniu potreby pracovných síl a k extenzívnemu využívaniu pôdy. Sťažuje prístup k pozemkom pre malých a začínajúcich podnikateľov a obmedzuje alternatívne rozvojové programy pre marginalizované vidiecke oblasti. Koncentrácia vlastníctva zas vytvára politickú moc. Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. V minulosti sa pre pôdu viedli vojny, dnes na to stačia dohody o voľnom obchode.