Riešenia
Je notoricky známe, že Slovensko vynakladá na vzdelanie málo peňazí. Lenže s podielom výdavkov na školstvo 3,46 % HDP sa nám podľa aktuálnej štatistiky OECD „podarilo“ obsadiť úplne poslednú priečku. Viac verejných prostriedkov do vzdelania investuje dokonca i Čile a Brazília!
Je zaujímavé, že aj keď výdavky v prvej dekáde tohto storočia v porovnaní s ostatnými krajinami výrazne stúpli, tak sa to takmer nijako neprejavilo na platoch učiteľov. Zaostávame nielen za priemerom OECD, ale aj za našimi susedmi z krajín V4 (o Slovinsku a Rakúsku nehovoriac). Znamená to, že rezervy v rámci rezortu existujú, len ich treba nájsť.
Päťpercentné navýšenie miezd, ktoré si učitelia „vyštrajkovali“ pred rokom, sa nedá nazvať inak ako kozmetickou úpravou. Odráža sa v ňom postoj spoločnosti k pedagógom, ktorí sa, na rozdiel od lekárov, mnohým javia ako „nahraditeľní“. Nikoho netrápia 500-eurové nástupné platy, z ktorých mladí učitelia nemôžu nijako vyžiť, čím je v podstate ich práca bagatelizovaná.
Plošné 2-percentné zvýšenie miezd štátnym zamestnancom, ktoré sa dotýka aj učiteľov, je zasa v podstate len vyrovnaním inflácie a vzdialené prísľuby ministra Čaploviča, že v roku 2016 by platy v rezorte mali dosiahnuť 1,2-násobok priemernej mzdy, berie každý s rezervou.
Minister financií vzhľadom na zlepšujúcu sa makroekonomickú situáciu vidí priestor na to, aby sa učiteľom pridalo. To je síce dobre, ale zanedbané školstvo toho potrebuje oveľa viac.