Výsmech spravodlivosti
Dodnes nevieme, koľko vecí z Gorily sa blíži k rozuzleniu. Zato sa postupne dozvedáme, koľké veci z nej sa blížia do šuplíka Ad acta. Práve tak, ako vyšetrovanie kauzy emisií a mnoho iných podobných prípadov z nedávnej minulosti. Robí si z nás niekto bláznov?
Ako ukazujú štatistiky ministerstva spravodlivosti, došlo na slovenské okresné súdy len v minulom roku 37 804 trestných vecí, v ktorých bolo stíhaných spolu 43 913 osôb. Na krajské súdy v úlohe prvostupňových súdov došli tri trestné veci, v ktorých stíhali tri osoby. Na Špecializovaný trestný súd došlo 224 trestných vecí, v ktorých bolo stíhaných celkovo 351 osôb. Drvivá väčšina prípadov bola aj vybavená.
Podľa týchto ohromujúcich čísel sa vonkoncom nedá paušálne tvrdiť, že by naši vyšetrovatelia nezháňali dôkazy, prokurátori nedozorovali vyšetrovanie a súdy nesúdili obžalovaných.
Ako je potom možné, že si nikto nevie rady s prípadmi, v ktorých podozriví prichádzajú z prostredia veľkej politiky a veľkého biznisu? Ako je možné, že z tých desiatok tisícov mien nikdy nevyskočia žiadne notoricky známe postavy? Veľa možných vysvetlení sa neponúka.
Prvým by mohlo byť, že naša vysoká politika je skrátka čistá. Branisko, letisko, vláčiky, emisie či Gorila, to všetko boli a sú len pokusy o kriminalizáciu čestných politikov a cnostných finančníkov. Kto chce, nech tomu verí. My ostatní sa takej predstave môžeme iba vysmiať.
Druhou možnosťou je, že kriminálnici medzi veľkými politikmi a korupčníci medzi veľkými podnikateľmi sú na Slovensku takí vyspelí a sofistikovaní, že sa jednoducho nedajú prichytiť. Zahládzajú dôkazy, nezanechávajú stopy, kradnú bez svedkov. Svet zločinu nám ich môže závidieť.
Nuž, o tej viere a výsmechu tu platí to isté, čo pri prvej možnosti.
Tretia možnosť je, že naši policajti sú babráci na pohľadanie, ktorí dôkazy nenájdu, ani keď o ne zakopnú, prokurátori sú hluchí a slepí a sudcovia nepoznajú zákony, podľa ktorých majú súdiť. Proti tejto možnosti však hovoria tie obrovské čísla trestných činov – aj bielych golierov – ktoré sú každoročne zdokumentované a súdené.
Ešte je tu posledná možnosť. Niektorí policajti, niektorí prokurátori a niektorí sudcovia sú totožní s niektorými kriminálnikmi. Skorumpovaní ľudia predsa nebudú vyšetrovať či súdiť vlastnú skorumpovanosť.
Takémuto prepojeniu sa hovorí mafia a jediný, kto má šancu s mafiou zatočiť, je štát. Aspoň tie jeho časti, ktoré nie sú na jej výplatnej listine. Policajti, ktorí chcú vyšetrovať, sudcovia, ktorí chcú súdiť. Politici, ktorí sa nesprávajú podľa hesla: Dnes nezatvorím ja teba a o rok, keď sa úlohy vymenia, nezatvoríš ty mňa.
Ak sa títo nezobudia a nezačnú niečo robiť, spravodlivosti na Slovensku sa skôr či neskôr zmocnia nebezpeční ostrostrelci, ktorí budú chcieť vyšetrovať a súdiť aj bez dôkazov. A len potom začne byť naozaj zle.