Pomoc či nútené práce?
Vládny splnomocnenec pre Rómov sa vyjadril, že je hrdý na zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý pripravilo ministerstvo práce, a že je súčasťou jeho reformy.
Pritom prijatím tejto normy sa bude porušovať množstvo základných ľudských práv a úplne sa ignorujú skúsenosti obcí s aktivačnými prácami.
Keď v roku 2004 štát znížil pomoc najchudobnejším na približne polovicu, vytvoril tzv. základnú dávku na prežitie. Dôvodom bol zámer šetriť a zabrániť zneužívaniu sociálneho systému „neaktívnymi“ Rómami. Výška sociálnej dávky je dnes približne 60 eur na mesiac a pri mnohopočetných domácnostiach sa znižuje. Kto sa chce „aktivovať“ napríklad čistením obce, mohol by si privyrobiť ďalších približne 60 eur v rozsahu do 80 hodín mesačne. O aktivačné práce bol medzi Rómami vždy záujem, napriek tomu, že ide o prácu ohodnotenú výrazne pod minimálnou mzdou.
Podľa odhadov práve Rómovia tvoria až 80 percent „aktivovaných“ pracovníkov. S nízkou kvalifikáciou, čeliaci predsudkom o vrodenej lenivosti, žijúc v najchudobnejších regiónoch, sa ich šance na nájdenie si zamestnania na regulárnom trhu práce približujú nule. Zároveň všetci nemajú možnosť zapojiť sa do aktivačných prác. Podľa ministerstva práce tie, čo sa dotujú z európskych zdrojov, nezvyšujú zamestnateľnosť Rómov. Ich absolventi majú len 20-percentnú šancu, že si po ich absolvovaní nájdu zamestnanie. Aktivačné práce sú tak skôr pokusom o sebaklam – pre obce, že aktivizujú Rómov, a pre Rómov, že majú robotu. V praxi tak ide o budovanie potemkinovskej dediny, za ktorou sa ustavične prehlbuje chudoba.
Napriek mimoriadnemu záujmu o aktivačné práce či bezplatné dobrovoľnícke aktivity v komunitných centrách ministerstvo práce už dopredu vie, že „lenivým osadníkom“ sa pracovať nechce. Návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa ocitol v druhom čítaní v parlamente, stavia na tejto neúspešnej politike. Princíp aktivácie rozširuje aj na základnú dávku, ktorú tí, ktorým sa aktivačná činnosť ponúka, budú musieť odpracovať.
Skrývajúc sa za „rómsku tvár“ splnomocnenca ministerstvo pripravilo bič na Rómov, aký tu dosiaľ nebol. Starostovia totiž v spolupráci s úradmi práce budú môcť poberateľom dávky v hmotnej núdzi ponúknuť tzv. menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku prácu. Nemusia ju však ponúknuť každému. Ak niekto žije s označením neprispôsobivý či politicky nepodporuje starostu, môže sa mu stať, že pod hrozbou straty základnej dávky mu obec prácu neponúkne. Pritom nie je jasné, aké činnosti budete musieť vykonávať. Návrh neurčuje ani maximálny mesačný rozsah týchto prác. Navyše, zákon sa bude môcť zneužívať, nevynímajúc riziko úžery, ponižovania najchudobnejších a vyvolávania napätia. Štát na ňom ani neušetrí. Naopak, bude ho stáť ďalších 9 miliónov eur ročne na koordináciu týchto nútených prác.
Mimovládne organizácie pripravili detailnú právnu pripomienku, v ktorej poukazujú na to, že návrh porušuje zákaz nútenej práce, práva detí a ochranu pred diskrimináciou, ktoré sú zaručené viacerými medzinárodnými dohovormi. Niekoľko obcí, ktorým sa podarilo začleniť chudobných Rómov na trh práce, navrhlo, aby ministerstvo využilo prostriedky napríklad na nákup menšej technológie, ktorú by využívali pri rozbiehaní obecných firiem, a aby sa vytvorili reálne miesta na zamestnanie. S námietkami však neuspeli.
Tento týždeň bude o návrhu rokovať parlamentný ľudskoprávny výbor. Uvidíme, či jeho členovia dohliadnu na to, aby zákony rešpektovali právo človeka na dôstojné zaobchádzanie. Alebo či odsúhlasia zákon, ktorý berie tým najbiednejším poslednú štipku úcty.