Dostať šancu
Francúzsky minister vnútra nedávno vyzval Rómov na odchod z krajiny, lebo ich život vraj nie je v súlade s „francúzskym štýlom života“.
Voľby sa blížia a hovoriť o nezamestnanosti, ktorú sa nedarí skrotiť, nie je iste najlepšia taktika na prilákanie voličov, preto siahol po osvedčenej proticudzineckej karte, ktorá vždy zaberie.
Minister Manuel Valls však nie je ani zďaleka jediný, kto sa pokúsil zviesť na vlne protirómskych nálad. Rozprava v európskom parlamente ukázala, že svojich „kotlebov“ majú všade.
Smutné je len to, že svojou troškou k tejto debata prispel aj Boris Zala, ktorý povedal, že je síce za pozitívnu diskrimináciu, „ale z druhej strany takisto musí prísť ochota aj zo strany cigánskych občanov, ktorí musia chcieť byť občanmi Slovenskej republiky so všetkým, čo k tomu patrí“.
Našťastie, žijeme v Európe otvorených hraníc, a to kde sa človek rozhodne žiť, je výlučne jeho voľba. Ochota chcieť byť občanom, tej-ktorej krajiny vychádza skôr z toho, ako sa k nemu správajú a ako sa tam cíti.
Napríklad, nemožno sa čudovať, že po útoku neonacistov sa niekto zbalí a odíde do zahraničia. Presne to sa pred 14 rokmi stalo mladému Rómovi z Liberca, o ktorom nedávno písali české médiá. Petr Torák je dnes v Británii policajtom, čím si splnil svoj sen.
On a tisíce Rómov, ktorí zo Slovenska odišli za prácou do zahraničia, kde dostali šancu, sú živým dôkazom toho, že niečo také ako francúzsky, britský, slovenský či akýkoľvek iný štýl života neexistuje. Existujú len ľudia ochotní sa integrovať a krajiny, ktoré im to umožnia.