Licenčné daňové eso
Od Nového roka sa budú musieť so svojimi firemnými peniazmi podeliť s daňovou správou aj stratové firmy.
Daňové licencie nie sú slovenským sólo kaprom vymysleným na naše obchodné spoločnosti. Takúto daň, či skôr poplatok, platia napríklad naši susedia v Rakúsku odstupňovane podľa výšky základného imania firmy. Najmenšie spoločnosti so základným kapitálom desaťtisíc eur u našich juhozápadných susedov zaplatia ročne päťsto eur, akciové spoločnosti s imaním tridsaťpäťtisíc eur zaplatia tiež päť percent, t. j. tisícsedemstopäťdesiat eur. Firmy v prvom roku podnikania majú režim platenia miernejší.
Pokiaľ výška daňovej licencie bude odstupňovaná aj u nás podľa výšky základného imania a prípadne toho, či ide o platiteľa DPH, je všetko v poriadku. Firmy vykazujúce zisk si totiž zaplatený „paušál“ započítajú v ročnom daňovom priznaní so svojou daňovou povinnosťou pri úhrade dane zo zisku.
Platenie „dane zo straty“ nebude po chuti množstvu spiacich firiem, ktoré čakajú nečinne alebo s minimálnym obratom na svoju príležitosť, ktorou treba mať na mysli optimalizáciu daňového základu inej spoločnosti, ktorá má zisk a nechce sa s ním deliť so štátom. Firiem neplatiacich dane, najmä z radov malých a stredných podnikov, je pomerne veľa. Môžu byť na to aj objektívne dôvody, keď firma nedokáže predávať svoje produkty na úrovni nákladov alebo má príliš veľa majetku umožňujúceho vytvárať náklady účtovnými odpismi. To sa odborne nazýva daňový štít.
Platenie daňového licenčného poplatku môžeme prirovnať k povinnosti platiť poplatky z nevyužívaného podnikateľského účtu v banke. Tá si tiež obvykle účtuje paušálny poplatok za jeho vedenie bez toho, či klient účet používa na úhrady svojich záväzkov alebo inkás pohľadávok. Samozrejme, v prípade licenčných daňových poplatkov predstavujúcich minimálnu firemnú daň ide oproti bankám o oveľa vyššie sumy. Opodstatnene preto možno očakávať, že počet v obchodnom registri vedených spoločností na Slovensku do konca roka dosť poklesne. Platiť za mŕtve firmy alebo spiace firmy bez majetku a riadneho sídla sa mnohým majiteľom určite chcieť nebude. Najmä vtedy nie, ak by za daňové licencie museli osobne ručiť ich štatutárni zástupcovia. Výhodou potom bude, že daňové úrady budú môcť vyčistiť zrno od pliev a budú mať menej práce s kontrolami daňových priznaní firiem, ktoré dlhodobo vykazovali účtovné straty a štát mal s nimi iba zbytočné náklady vo forme administratívy.
Licenčné daňové eso v podobe každoročného licenčného poplatku zamieša karty mnohým podnikateľom. Na svoje firemné kontá budú musieť po novom siahnuť aj stratové firmy. Úľavy si však určite zaslúžia malé spoločnosti v regiónoch, kde je nedostatok zákaziek a kde treba zvážiť niekoľkokrát vynaloženie každého eura.
Táto daňová karta pravdepodobne nebude posledná, ktorá čaká v zásuvkách ministerstva financií na uvedenie do života. Rakúski podnikatelia poznajú aj jednopercentné dane z prevodu pohľadávok, ktorými sú zaťažené všetky obchody tohto druhu okrem faktoringu, dane z prevodu majetku, dane lízingových zmlúv a iné.
Naši podnikatelia možno budú šomrať, že u nás nie je dobrá vymožiteľnosť práva a musia si tvoriť väčšie rezervy ako je to v najvyspelejších európskych ekonomikách. Tu treba pripomenúť, že tam na rozdiel od Slovenska existuje aj skutočne väčšia trestnoprávna zodpovednosť manažérov firiem. Argumentov za a proti by bolo mnoho, treba ich však vedieť bez politického nánosu adekvátne vysvetliť.