Čudná voľba
Prakticky z oboch politických brehov sa na KDH a Pavla Hrušovského spustil nesúhlasný pokrik po tom, ako kresťanskí demokrati oznámili, že ho budú nominovať do prezidentských volieb.
Pre jedných sú to rozbíjači (nikdy neexistujúcej) jednoty Ľudovej platformy, pre iných má Hrušovský neprimerané ambície.
Na takýto pokrik existuje viacero možných odpovedí. Jednou z nich by mohlo byť trebárs: „No a čo?“ Druhou zasa povedzme: „A o čo tu vlastne ide? Čaká sa na Godota? A ak ten nepríde, potom čo?!“
Žiadna jednota pravice ani pravého stredu na Slovensku neexistuje. Prečo by vlastne mali akurát prezidentské voľby kamuflovať niečo, čo je také evidentné a do očí bijúce?
Samozrejme, že vieme, na koho a na čo sa tu čaká. Čaká sa na to, koho nominuje Smer, ktorý ešte stále s veľkým odstupom vedie vo všetkých rebríčkoch popularity. Nuž a v rámci tohto čakania všetci očakávajú, že najpopulárnejšia strana vytiahne do boja so svojím najpopulárnejším politikom.
Smer a Robert Fico si však dávajú so svojím konečným rozhodnutím ostentatívne načas. Čím sa im darí jedna vec: zo všetkých kandidátov, ktorí vyjdú na scénu medzitým, robia vopred akýchsi štatistov. Predskokanov, ktorých jedinou úlohou je rozohriať publikum pred príchodom hlavnej hviezdy večera.
Takýto teatrálny scenár by sa však Smeru nikdy nemohol podariť, nebyť toho, že mu naň skočia všetci ostatní. A takmer všetci ostatní naň skáču ako o život už viac ako rok. Namiesto diskusie o tom, čo od hlavy štátu očakávame a čo určite nie, alebo či je dobré, keď je prezident jednej vláde „protiváhou“ a druhej „poskokom“ (čo sú dve strany tej istej mince) – namiesto úvah o mieste prezidenta v našom systéme, z ktorých by možno (!) vzišli aj nejaké mená vhodné takéto miesto zastávať, dookola sa tu rieši nejaká idiotská súťaž krásy.
Ako by dopadol súboj Iveta Radičová verzus Fico? A ako dopadne Ján Čarnogurský verzus Fico? A Radoslav Procházka? A Andrej Kiska? A Hrušovský? A tak ďalej, a tak podobne…
Keď Smer vstúpi do boja v poslednej chvíli a ignorujúc akékoľvek vecné diskusie, „predskokanov“ zmetie zo stola čisto preto, lebo svojich voličov skrátka najviac a najrýchlejšie zmobilizuje, nikto sa ani nebude môcť sťažovať. Prezidentská voľba sa zmení na sériu veľkomítingov bez obsahu, len s emóciami – lenže práve tak to všetci už najmenej rok maľujú. Fico, alebo ktorýkoľvek iný kandidát Smeru, by nepokazili žiadne „normálne“ voľby: iba by splnili očakávania mnohých svojich protivníkov…
Všetky zraky sa neustále upínajú na zatiaľ neznámeho hlavného účinkujúceho, o ktorom však všetci tvrdia, že ho na betón poznajú. Všetky mysle sú zamestnané hľadaním najvhodnejšieho zatiaľ neznámeho protivníka k tomuto zatiaľ neznámemu favoritovi. Takáto prezidentská voľba nemôže byť iná ako čudná.