Dovidenia v januári?
Americká politika celému svetu názorne predviedla mieru iracionality, akej je schopná.
Najhoršie je, že môžeme iba dúfať, že tú mieru už vyčerpala. Áno, Senát i Snemovňa reprezentantov Kongresu USA v poslednej chvíli odhlasovali koniec vládneho „shutdownu“ a uvoľnili aj dlhový strop. Lenže nestalo sa to dohodou, ale porážkou republikánov, a katastrofa aj tak celkom odvrátená nebola. Je možné, že ju iba odložili na prvé mesiace budúceho roka, keď sa vládny rozpočet aj dlhový strop vrátia na stôl.
Našťastie, „dohoda“ zabránila aspoň nateraz najhoršiemu. Z toho však ešte nevyplýva, že Američania žiadne následky dvojtýždennej odstávky vlády a atmosféry neistoty nepocítia. Ani to, že ich ozvenu nepocítime ani my na opačnom brehu Atlantiku.
Odhady expertov sa líšia len vo výške škôd, nie v názore na to, či nejaké škody budú. Odhady miery, akou udalosti uplynulých dvoch týždňov ukrojili z očakávaného štvrťročného ekonomického rastu USA, sa pohybujú od 0,3 do 0,6 percentuálneho bodu, alebo od 12 do 24 miliárd dolárov.
Ekonómovia upozorňujú, že celý účet sa bude dať stanoviť prinajlepšom až o niekoľko mesiacov. Neistota amerických spotrebiteľov ohľadom finančnej budúcnosti krajiny narástla. Nižší rast hrubého domáceho produktu sa odzrkadlí na ďalšom vývoji zamestnanosti, maloobchodných tržieb či cien pôžičiek.
Nie je to len teória. The New York Times citujú šéfekonómku Standard & Poor’s pre USA Beth Ann Bovinovú, ktorá pripomína, aký negatívny dosah na ekonomiku malo podobné naťahovanie sa o dlhový strop v lete 2011: „Vzhľadom na to, že tentoraz sa to dialo ešte aj počas ,shutdownu‘, dosah na hospodárstvo môže byť ešte tvrdší.“
Republikáni z arény odchádzajú na hlavu porazení, na veľkú neľúbosť tých z nich, čo od začiatku upozorňovali, že zablokovanie zdravotnej reformy Baracka Obamu je nereálnym cieľom a vydieranie vlády finančnou katastrofou prostriedkom, ktorý nielenže k tomuto cieľu nepovedie, ale obráti sa proti nim samotným.
Stalo sa. Hlasy rozumu v republikánskom tábore by mali byť dnes podľa všetkého opäť na koni; to by však extrémisti z krídla Tea Party najprv museli byť vôbec schopní uznať porážku. Texaský senátor Ted Cruz, hlavná postava celého dobrodružstva, sa tvári ako ten, kto ustúpil – nie ako ten, čo prehral. Prieskumy verejnej mienky, ktoré posielajú republikánov pod čiernu zem, ignoruje s prehľadom ignoranta. Jediný, kto môže predstaviteľov Tea Party zastaviť v rozlete, sú ich voliči v ich volebných okrskoch.
Spoliehať sa, že takýto vývoj názorov vo voličskej základni Tea Party nastane v najbližších týždňoch, by bolo veľmi optimistické. Lenže riešenie problému okolo rozpočtu sa iba presúva do polovice januára a dlhový strop do začiatku februára 2014. Lídri medzinárodných ekonomických inštitúcií vedia, čo robia, keď vyzývajú Washington, aby pracoval na nejakých trvalejších dohodách. Otázka znie, či to im (a nám) pomôže.