Až na kosť
Keď sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia končila ťažba na ložiskách ropy v USA, len málokoho to prekvapilo. Mechanizmus úplného vyčerpania zásob už v roku 1956 popísal geofyzik M. King Hubbert.
Podľa neho dostala krivka ťažby v tvare zvonu názov Hubbertova. Najprv hore, potom zase dolu. V určitom bode zlomu už nedochádza k novým objavom, ložiská sa vyčerpávajú a dochádza k postupnému poklesu ťažby. Opustené mestá v Texase pripomínali skanzeny zašlej slávy s rozpadávajúcimi sa vrtnými vežami na obzore.
Podľa analýzy Úradu pre informácie o energetike sa USA do konca tohto roka prepracujú na svetovú jednotku v ťažbe ropy a plynu. Ešte pred pár rokmi by sa to zdalo nemožné. Výsledok ropného zlomu v ťažbe tradičných ložísk totiž zatiaľ nepriniesol, ako mnohí čakali, chaos a zatratenie. No ani masívny prechod na alternatívne zdroje energie.
Odpoveď trhu je presne v duchu sebadeštrukčnej tradície využívania zdrojov až na kosť. V tomto prípade to znamená prechod na nekonvenčné spôsoby ťažby. Zmŕtvychvstanie ťažobného priemyslu je dôsledkom vývoja technológií, ktoré síce produkujú surovinu, ale za cenu obrovských dosahov. Destilácia ropných pieskov v kanadskej Alberte je ekologickou katastrofou. Napriek mementu ropnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive sa na moriach vo veľkom stavajú nové. Japonsko zase plánuje do šiestich rokov začať s ťažbou metánových hydrátov z morského dna.
Žolíkom v rukáve je hydraulické štiepenie. Ložiská, ktoré sa pokladali za málo výnosné, sa ťažia pomocou stlačenej zmesi vody, piesku a chemikálií. Nadnárodné koncerny sondujú lokality po celom svete. V Poľsku už firma Chevron s podporou štátu vykupuje pozemky a v Zurawlowe miestni ľudia blokujú ťažbu, ktorá ohrozuje ich dedinu.
Cena alternatívnej ropy a plynu nebude malá. Ak si aj odmyslíme devastáciu rozsiahlych území, zničené morské ekosystémy alebo fakt, že až polovica chemikálií, ktoré sa pumpujú pod zem pri štiepení, tam aj ostáva a ohrozuje spodné vody, je tu ešte problém zmeny klímy. Ak by sa mali dosiahnuť aspoň minimálne plány na postupné spomalenie rastu a stabilizáciu priemernej globálnej teploty, tak musí dôjsť k znižovaniu spotreby ropy a plynu. Tie sa chápu ako prechodné palivá na ceste k obnoviteľným zdrojom. Masívne investície nás však na ďalšie dekády zabetónujú v investične nákladnej infraštruktúre, ktorá sa musí investorom vrátiť predajom ťaženej suroviny.
Čím viac sa planéta otepľuje, tým viac sa topia ľady v Arktíde a tým viac ťažobných plošín sa tam môže postaviť. Čím viac bude klesať ťažba na tradičných ropných poliach, tým viac sa bude štiepiť za cenu obrovských sociálnych a environmentálnych dosahov. Tie sa nebudú ani náhodou integrovať do ceny produktu na stojane pumpy.
Môžete, tak ako tisíce ľudí v Kanade, protestovať proti devastácii celých oblastí ťažbou ropných pieskov, môžete sa nechať ako aktivista zavrieť do ruského väzenia, ale železná logika zisku nepustí. Ropa sa z tejto planéty vyžmýka, aj keby pre to mala prísť po nás potopa.