Kupčenie so strachom
Európsky rok aktívneho starnutia sa nedávno pripomenul publikovaním indexu aktívneho starnutia. V rebríčku členských štátov EÚ sa Slovensko ocitlo na predposlednej priečke.
Potupná tabuľka je pritom výsledkom solídneho projektu viedenského Európskeho centra, ktorý meranie aktívneho starnutia nezúžil len na politicky vítanú pracovnú aktivitu staršej populácie. Rozšíril ho na také oblasti ako očakávané roky prežité v zdraví, vzdelanie a vzdelávanie, život bez chudoby, pocit bezpečia, účasť na spoločenskom živote a ďalšie.
Detailná správa projektu sčasti objasňuje naše neslávne umiestnenie. Sčasti preto, lebo v niektorých meraných oblastiach sa našim seniorom darí priemerne, ba aj o čosi lepšie. Na dno nás však nestiahlo iba nejasné váženie jednotlivých oblastí kvality života. Slovenskí starší dospelí (55+) skórujú najmenej v troch jej oblastiach neprehliadnuteľne zle.
Po prvé, je to podpriemerné pracovné zapojenie osôb starších ako 59 rokov. Nad tým však väčšina seniorov mávne rukou. Za ukazovateľom je čitateľný politický imperatív, ktorý viac lahodí správcom dôchodkových systémov ako seniorom so zdravotnými problémami. Zaostávanie v pracovnej aktivite za Rumunskom, kde sa zamestnáva až štvrtina seniorov vo veku 65 až 69 rokov, nezamrzí. Tým sa im nezvyšuje kvalita života. Prezrádza to ich vysoká miera chudoby a nižšia duševná pohoda.
Ak sa dá pracovná neaktivita po šesťdesiatke vidieť aj pozitívne, dva ďalšie ukazovatele sa tak nejavia zo žiadneho uhla. Druhým pre nás veľmi nepriaznivým je podiel očakávaných rokov prežitých v zdraví. Sme na tom najhoršie v Európe. Dnešní slovenskí seniori prežijú bez zdravotných prekážok menej ako tretinu rokov po päťdesiatpäťke. Českí vrstovníci tak prežijú viac ako polovicu zostávajúcich rokov.
Čo urobiť pre lepšie vyhliadky na zdravie? Hádam by pomohlo i menej sa báť? Tým tretím veľmi nepriaznivým ukazovateľom je totiž nízky pocit bezpečia. Až 44 percent starších dospelých (a každá druhá žena v seniorskom veku) sa u nás obáva, že sa stane obeťou lúpeže či iného zločinu.
Na porovnanie, takéto obavy má len 8 percent Dánov. V tejto veľkosťou porovnateľnej krajine sa však podľa Eurostatu lúpeže dejú 10-krát častejšie ako na Slovensku. Za deň priemerne až 122 vlámaní do domácnosti, kým na Slovensku iba päť. Nielen v Dánsku, ale aj v ďalších porovnateľných štátoch je kriminalita vyššia, no obavy seniorov z toho, že sa stanú obeťou násilia, sú výrazne nižšie ako u nás.
Ako a kto živí tento strach? Sú naše médiá vari bulvárnejšie a novinári vedia kriminálne činy dokumentovať tak farbisto, že seniorov oberajú o spánok a pohodu? Alebo je to aj vytrvalosťou, s akou politici všetkých úrovní žonglujú s nálepkou neprispôsobivý? Aj to mohlo prispieť k úzkostnému pocitu seniorov, že žijú v obkľúčení. V obkľúčení ľuďmi, ktorých tmavšie čelá dostatočne výrečne prezrádzajú sklon ku kriminalite.
Je čas uvedomiť si, že na dno nás dostáva aj politické podnikanie so strachom. Strach ničí kvalitu života a rozkladá spoločnosť.