ČSSD sa mení pred očami
Konflikt odohrávajúci sa medzi lídrami českej sociálnej demokracie je ďalším kamienkom do mozaiky deštrukcie tradičného systému politických strán.
Opačnú, konštruktívnu úlohu by hral, keby v ňom išlo o konflikt hodnôt a programových priorít. Tak to však nie je – ide čisto o mocenskú záležitosť. Tým skôr môžu byť voliči, ktorí vo voľbách odovzdali ČSSD svoj hlas, roztrpčení. Takto nezodpovedne sa správa formácia, ktorá v kampani sľubovala fungujúci štát?
Problém je aj v tom, že bol spustený zápas vo voľnom štýle. Iniciátori akoby sa inšpirovali u Miloša Zemana, ktorý si rád pravidlá upravuje na svoj obraz – a ticho dúfa, že mu to prejde. Výzva, aby Bohuslav Sobotka opustil post predsedu strany, prišla od predsedníctva ČSSD. Pri pohľade do stanov však vidíme, že predsedníctvo žiadnu takú právomoc nemá. Naopak, je mu uložené vykonávať uznesenia vyššieho a početnejšieho orgánu, ústredného výkonného výboru. Ten predtým rozhodol o tom, že Bohuslav Sobotka bude kandidátom na premiéra. O to čudnejšie znelo uznesenie grémia, ktoré Sobotku odvolalo z tímu, ktorý rokuje o budúcej vláde.
Dôvody týchto náhlych zmien sú zrejmé. Budúci premiér bude mať našliapnuté aj do funkcie straníckeho predsedu. Preto Sobotkovi konkurenti museli byť rýchli – skôr, ako by líder s legitímnym mandátom uzavrel dohodu o potenciálnej budúcej koalícii. Pochybnosti nepanujú ani o záujme Miloša Zemana nahradiť Sobotku niekým submisívnejším. Napríklad prvým podpredsedom Michalom Haškom alebo Zdeňkom Škromachom, podpredsedom ČSSD a Senátu, ktorý na rozdiel od pragmatika Haška drží rekord v dĺžke oddanosti Zemanovi.
Aby prezident posilnil svoj vplyv na politické dianie, potrebuje mať prevodovú páku. Keď mu nevyšiel pokus o rozštiepenie ľavice prostredníctvom svojej vlastnej strany SPOZ, pracuje na oslabení ČSSD. K nemu došlo už pred voľbami, keď sa Sobotkovi vnútrostranícki oponenti schádzali s konkurenčnými zemanovcami a následne k nemu prispelo aj nepresvedčivé volebné víťazstvo.
Dvadsaťštyri hodín po ňom, ale aj po tajomnom stretnutí Haškovej party so Zemanom, so Sobotkovou stoličkou zatriasli tí istí ľudia, ktorí sa už v auguste postarali, aby hlasovanie o kandidátovi ČSSD na premiéra bolo tajné a skončilo nie úplne presvedčivou predsedovou výhrou. Sobotka to však nevzdal vtedy ani teraz, čím svojich odporcov prekvapil. Napokon, ich taktika mala krehké miesta. V nedeľu popoludní prezident naznačil, že sa ešte môžu diať veci… O chvíľu po ňom síce Hašek tvrdil, že Sobotkov odchod navrhovať nebude, ale že nevie, s čím na predsedníctvo prídu ľudia z regiónov. A stalo sa: brniansky primátor Roman Onderka navrhol Sobotkov odchod.
Ten sa však namiesto hodenia flinty do žita rozhodol na budúcu nedeľu zvolať ústredný výkonný výbor a pripraviť aj mimoriadny volebný zjazd. Nasledovala vlna verejnej podpory – demonštrácie, e-maily, uznesenia miestnych organizácií ČSSD. Sociálnou demokraciou hýbu emócie, čím sa konečne viac podobá živému ideovému hnutia ako cynickej, chladnej strane. Práve pre emócie bude do poslednej chvíle ťažko odhadnuteľné, či sa nakoniec bude radovať Sobotka, alebo Hašek.
Prvý má lepšiu pozíciu v ústrednom výbore, druhý v predsedníctve. Poslanecký klub si zvolil za predsedu Haškovho spojenca Jeronýma Tejca. Senátorský klub sa zase jednoznačne postavil za Sobotku. Rady rebelov opustil podpredseda strany Milan Chovanec a prišiel čas pre úplne nový rokovací tím.
Rozhodnutie priaznivcov Sobotku, Haška aj neutrálnych straníkov ovplyvní jednak volebný výsledok, ako aj neokrôchané trasenie predsedníckym kreslom. Isté je len to, že po tomto konflikte už ČSSD ťažko môže byť rovnaká ako pred ním.