Dobro na rozkaz
Prečo by Boh odmeňoval dobro, keby ľuďom nedal slobodnú vôľu vybrať si medzi dobrom a zlom?
Nie, nebojte sa. Dišputa na teologické témy nehrozí. Už preto nie, lebo sa nechceme miešať do remesla katolíckym biskupom tak, ako sa oni chcú miešať do záležitostí svetského štátu. Žiaľ, práve preto, že sa do nich opakovane miešajú, im však ani nemôžeme „dať pokoj“ a nevšímať si ich.
Výzva nabádajúca farmaceutov uplatňovať si výhradu vo svedomí pri predaji antikoncepcie a ľudí, aby uprednostňovali farmaceutov a lekárne, ktoré si výhradu vo svedomí uplatňujú, je len ďalším z pokusov cirkvi o miešanie sa do životov iných.
Sekulárny štát nie je štát ateistov, a už vôbec nie ateistický štát. Je to skrátka štát, ktorý nikoho nenúti do interrupcií, antikoncepcie alebo hoci jesť v piatok mäso. Na druhej strane je to však štát, v ktorom ani praktizujúci katolíci nemôžu nútiť všetkých ostatných, aby dodržiavali ich životný štýl, ich chápanie dobra a zla.
Ak je proti osobnej náboženskej viere lekára či lekárnika poskytovať istý druh služieb, uplatní si výhradu vo svedomí. Mimochodom, všetci lekári tiež len tak nepredpíšu hormonálnu antikoncepciu, ak ju z medicínskeho hľadiska považujú za rizikovú. Náboženské vyznanie s tým nič nemusí mať.
Lenže ak je niečo legálne a jediný spôsob, ako sa k tomu dostať, je na predpis a v lekárni, ako napríklad hormonálna antikoncepcia (práve tým sa zaručuje, že si ju nikto nemôže zaobstarať len tak svojvoľne), nikto nemá právo zamedziť ľuďom k tomu prístup. Nie v sekulárnom štáte a nie z náboženských dôvodov.
Aj keby sme si priam nevšímali verdikt súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, podľa ktorého „farmaceuti nemôžu uprednostňovať svoju vieru pred povinnosťami, ktoré vyplývajú z ich profesie“, nemôžeme dopustiť, aby bol prístup k antikoncepcii na predpis komukoľvek upieraný.
Konferencia biskupov a jej „subkomisia pre bioetiku“ však presne na to nabádajú. Štát „dobra“ podľa nich by bol štátom, v ktorom je ženám znemožnené robiť „zlo“. Hoci to takzvané „zlo“ je všeobecne prijímané ako legálna medicínska záležitosť a netýka sa života nikoho iného, iba dotyčnej ženy. Ba dokonca sa deje ešte pred možným počatím, takže sa naň sotva môže vzťahovať aj heslo o „ochrane života od počatia po prirodzenú smrť“.
Na takéto obmedzenie slobody iných v mene svojho chápania dobra nemá v štáte, ktorý sa podľa vlastnej ústavy neviaže na žiadne náboženstvo, právo nikto. Rovných päťdesiat rokov minulého storočia sme prežili v režimoch, ktoré nám vnucovali svoje „dobro“. Zostalo po nich dosť zla na to, aby sme už na rovnakú udičku neskákali.
Je to komické. Čím viac podaktorí nariekajú nad skazeným liberálnym svetom, ktorý nás vraj pohlcuje, tým viac u nás klesajú počty interrupcií, a teda aj nechcených tehotenstiev. Čo si myslíte, čo je za tým? Je to vďaka osvete a rozširovaniu ľudských práv? Alebo za to máme azda ďakovať niekomu, komu spupnosť ustavične velí byť božskejším ako Boh, v ktorého verí?