Lacné peniaze
Európska centrálna banka je pod vedením Maria Draghiho aktívnejšia. Za dva roky jeho pôsobenia vydala niekoľko dôležitých signálov v boji proti kríze.
Tým najnovším je ďalší pokles úrokovej sadzby, za ktorú si požičiavajú komerčné banky. Tie sa dostanú k rekordne lacným peniazom, a tak sa očakáva, že by mali klesnúť aj úroky pri pôžičkách pre radových klientov. Dôležité je, že Draghi sa usiluje aj o to, aby politiku lacných peňazí pocítili bežní ľudia.
Šéf ECB upozornil, že úrokové sadzby sa výrazne odlišujú v závislosti od toho, v ktorej z 18 krajín eurozóny sa spotrebiteľ nachádza. Dal tým jasný signál pre Slovensko. Úvery u nás sú dlhodobo najdrahšie v euroklube. Komerčné banky nevedia poriadne vysvetliť, prečo to tak je. Ich argumenty stoja na krivých základoch. Napriek tomu sa to nerieši. Úvery na Slovensku pri tom nie sú nadpriemerne nesplácané a neplatí ani to, že pre ľudí nemôžu byť podobné ako pre štát. Pri Draghiho slovách by mali spozornieť v Národnej banke Slovenska, na ministerstve financií aj Protimonopolnom úrade. Ak trh nefunguje, treba prijať príslušné regulačné kroky.
Nie je normálne, že úroky na Slovensku klesajú menej ako v iných štátoch eurozóny, ktoré sú navyše zmietané krízou podstatne viac. Banky idú po zisku a z tohto pohľadu sa im nedá nič vyčítať. Naša národná tvrdí, že problém s relatívne drahými úvermi by sa mal zmeniť postupne po dobudovaní bankovej únie. Treba len dúfať, že to tak aj bude.
To, že ECB posiela na trhy lacné peniaze, má širšie súvislosti. Ešte pred dvoma rokmi Európa bojovala s vysokou infláciou a teraz je problémom zase to, že ceny rastú príliš pomaly. Inflácia v eurozóne sa v októbri dostala na 0,7 percenta, čo je nebezpečne blízko k situácii, keď by ceny mohli začať padať. Navyše sa očakáva ďalšie zlacnenie energií po tom, čo dozvuky krízy utlmili spotrebu elektriny a plynu.
Pokles cien (deflácia) je nebezpečný v tom, že spotrebitelia, ktorí konečne začínajú v obchodoch míňať viac peňazí, by si nákupy mohli rozmyslieť. Ak by začali čakať, kým ceny klesnú ešte viac, mohlo by to pribrzdiť odbyt aj výrobu a priniesť ďalšiu vlnu krízy. Európska banka poklesom úrokov zároveň oslabila euro a tým umožní exportérom lepšie predávať svoje výrobky mimo eurozóny.
Dosahy krízy sú vďaka politike európskej banky na ústupe. ECB naliala lacné peniaze do bánk a ešte bola pri problémových krajinách ochotná nakupovať ich dlhopisy aj v čase, keď ich nik nechcel. V skutočnosti tým však krízu nevyriešila, ale len vytvorila čas, aby sa z nej štáty mohli dostať. Kľúčové bude, či sa krajinám eurozóny podarí skrotiť vysoké zadlženie, ktoré v priemere dosahuje 95 percent výkonu ekonomík. Peniaze treba nájsť cez štíhlejšie štátne správy, nie však cez krátenie investícií či zvyšovanie daňového zaťaženia.