Slepá ulička
Výhrady odchádzajúcej poslankyne Márie Ritomskej, ktoré sa týkajú vedenia hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sa veľmi podobajú na vyjadrenia Igora Matoviča, keď na prelome rokov 2010 a 2011 on odchádzal z klubu Sulíkovej SaS: klamstvo, ohováranie, intrigy, vydieranie, falošnosť pri deklarovaných cieľoch, nátlak na poslancov, opakované odmietanie podpory jeho legislatívnych návrhov...
Ale je tu ešte jedna vec, na ktorú znechutená poslankyňa upozornila. A na tú by si mali posvietiť právnici: čachrovanie s peniazmi pre asistentov, ktorí radia „otcom zakladateľom“ hnutia. Každá politická strana má svojské predstavy o fungovaní vo vlastných radoch. Lenže bol to práve Matovič, ktorý hovoril o široko chápanej demokracii a voľnosti nezávislých osobností, len aby sa mohli venovať skutočným záujmom jednoduchých občanov. Výsledky však zďaleka míňajú cieľ. Vo vystúpeniach členov klubu cítiť chaos, od zopár vcelku racionálnych návrhov až po extrémistické výpady raziace stredovekou potuchlinou.
Vo viacerých krajinách netradičné politické subjekty získavajú podporu voličov. Ale skôr ide o revoltu proti zaužívaným zvyklostiam. Ani živelné hnutia však okrem páčivých hesiel neprinášajú nové myšlienky, nieto ešte aj konkrétne návrhy, ako zľahčiť ľuďom život. A tak sa stávajú manipulačným nástrojom v rukách svojich vodcov.