Pravicový preplesk
Voľby do VÚC len potvrdili nastúpený trend z posledného jeden a pol roka: pravica je v rozklade a nič na tom nemení ani pravdepodobné víťazstvo Pavla Freša v Bratislavskom kraji či nečakaný úspech Rudolfa Bauera v Košickom kraji.
Frešo môže v duchu preklínať Daniela Krajcera, ktorý mu odobral tých pár hlasov potrebných na to, aby zvíťazil hneď v prvom kole. Neúspech kandidáta Nova ukázal, že tento „zberný tábor“ politikov, ktorí o sebe vyhlasujú, že prinášajú zásadnú zmenu a sú zárodkom „novej pravice“, neprináša v skutočnosti nič nové, takže o nejakom líderstve na pravoboku nemôže byť ani reč.
Virtuálne strany totiž len ťažko môžu osloviť ľudí v regiónoch. A ak niekto vydáva zisk 5 poslaneckých mandátov za svoj úspech, tak to svedčí o strate zmyslu pre realitu…
Jediná pravicová strana, ktorá uspela, čo sa týka počtu poslancov, je tak KDH. A v podstate i úspech Bauera je možné pripísať tomu, že pôsobí roky v komunálnej politike a jeho meno bolo po väčšinu jeho kariéry späté s KDH.
Naopak, poriadny „preplesk“, ktorý dostali Kaník a Uhliarik, naznačuje, že títo ľudia by mali svoje ďalšie pôsobenie v politike zvážiť. Najmä Ľudovít Kaník, ktorý sa vo svojej bombastickej kampani neštítil hrať na podobnú strunu ako Marián Kotleba, je doslova politikom na odstrel. Posledné gesto, ktoré sa preto od Kaníka očakáva, je, že svojim voličom odporučí v druhom kole voliť svojho rivala Vladimíra Maňku.
Nie je to prejav slabosti. Napokon keď vo francúzskych prezidentských voľbách v roku 2002 neuspel líder socialistov a preskočil ho extrémista Le Pen, voliči ľavice, hoci so štipcom na nose, volili v druhom kole Chiraca.