Maďarský liek proti chudobe
Hypotekárne aj spotrebiteľské úvery, poskytované v cudzích menách (najmä švajčiarskych frankoch a eurách), ale de facto denominované v maďarských forintoch (HUF) sú k dispozícii občanom Maďarska už viac ako desať rokov.
Prichádzali z Rakúska a zo Švajčiarska a stali sa populárnymi preto, lebo úrokové sadzby západných mien boli koncom 90. rokov viacnásobne nižšie (napr. CHF=1,5 %, EUR=3,0 %) ako úvery poskytované v HUF (10–15 %). Navyše v tých rokoch bol kurz forintu výhodný: švajčiarsky frank (CHF) sa predával za 150 HUF a euro € za 165 HUF. Hypotekárnymi úvermi sa tak zadlžil takmer milión domácností.
Po vypuknutí finančnej krízy kurz forintu rapídne klesal a splátky devízových úverov denominovaných vo forintoch narástli 3– až 5-násobne. Pre finančnú krízu mnohí dlžníci stratili prácu a ani tí solventnejší nedokázali splácať enormne vysoké splátky. Banky vypovedali úvery a na založené nehnuteľnosti vyhlásili exekúcie. Dlžníkov začali deložovať. Strata strechy nad hlavou uvrhla mnohých do neriešiteľných situácií.
Vývoj valutových kurzov pred poslednými parlamentnými voľbami bol hrozivý. Maďarsku hrozil štátny bankrot, oslabovanie národnej meny pokračovalo. Stojí za povšimnutie, ako sa forint správal najmä oproti švajčiarskemu franku. Za vlády Ferenca Gyurcsánya v roku 2008 bol na úrovni 160–180 HUF/CHF; za vlády Gordona Bajnaia (2010) sa oslabil na 180–195 HUF/CHF; za vlády Viktora Orbána (2013) klesol až na 230–250 HUF/CHF.
Dôvody nezastaviteľného poklesu meny, ako aj poskytovanie devízových úverov Fidesz pripísal na rováš predchádzajúcich vlád socialistov. Za najväčšieho vinníka označili guvernéra Maďarskej národnej banky Andrása Simora. Po volebnom víťazstve orbánovci prisľúbili dlžníkom pomoc. Pre deložovaných vláda začala s výstavbou lacných bytov neďaleko Budapešti v mestečku Ócsa. Poskytnutím ubytovania však schopnosť splácania hypotekárnych úverov nevyriešila. Záchranný balík pre neschopných platcov schválil maďarský parlament až minulý týždeň.
Podstatou nového zákona je to, že definuje tzv. zablokovaný menový kurz (ZMK), ktorý zmrazuje hodnotu kurzu z roku 2007, a to: CHF=180 HUF, EUR=250 HUF a JPY=2,5 HUF. Dlžníci na základe žiadosti budú môcť splácať úver v kontexte ZMK počas piatich rokov. Rozdiel medzi skutočným kurzom a ZMK banky budú viesť na špeciálnom sporiteľskom účte, ktorý počas splácania na základ ZMK uhradí štát. Dlžník bude oslobodený od platenia úrokov z tohto rozdielu. Výhodou je, že mesačné splátky dlžníkov klesnú okamžite o 25–30 %. Počas splácania úveru dlžník bude oslobodený od dane z príjmu. Štát garantuje splácanie rozdielu medzi bežným menovým kurzom a ZMK po limity: CHF=270 HUF, EUR=340 HUF a JPY=3,3 HUF. Banky za vedenie sporiteľského účtu nesmú vyberať poplatky.
Záchranný balík v uvedenej podobe ukrýva míny, ktoré si platcovia devízových úverov zrejme uvedomia, až keď vybuchnú. Stane sa tak po ukončení päťročného obdobia splácania úveru. Po 30. júni 2017 sa mesačné splátky budú splácať podľa aktuálneho menového kurzu a nahromadené financie na sporiteľskom účte sa zaťažia úrokmi podľa situácie na finančnom trhu. Dlžník pred ukončením termínu ZMK môže požiadať, aby mesačné splátky úveru na sporiteľskom účte nepresahovali 15 % predchádzajúcich splátok. Fakticky to znamená možnosť predĺženia termínu splatenia dlžoby.
Čo povedať na záver? Nový záchranný zákon, ktorý vychádza v ústrety všetkým neschopným splácať hypotekárne úvery, pripomína výzvu židovského proroka Izaiáša, ktorý verboval ľud do blahobytu neba takýmito slovami: „Poďte všetci k vode! Aj vy bez peňazí, poďte! Kupujte a jedzte, poďte a kupujte, kupujte zadarmo, bez platenia, víno a mlieko.“ (Izaiáš 55,1) Možnosť kupovania lacnejšie však trvá v reálnom svete okamih. Čo bude po piatich rokoch? Naučí sa národ kupovať na dlh s vierou, že štát to zaplatí? EÚ nie je nebo!