Festival absurdít
Oceniť na Festivale slobody osobu, ktorá celý svoj život zasvätila glorifikácii režimu stojaceho na potláčaní slobody, je natoľko bizarné, že niečo také by vo svojich divadelných hrách nevymysleli hádam ani predstavitelia absurdnej drámy.
Na Slovensku je však zjavne možné všetko. A tak by si v nedeľu 17. novembra cenu Ústavu pamäti národa mal prevziať historik František Vnuk.
Áno, ten Vnuk, ktorý otvorene sympatizuje s ideológiou slovenského štátu a stal sa jeho celoživotným apologétom. Jediným skutočne „vedeckým prínosom“ tohto historika je obhajoba totalitného režimu, ktorý svojich občanov posielal na smrť.
Druhou absurditou je to, že cenu mu udelí práve inštitúcia, ktorá má zákonnú povinnosť skúmať obdobie neslobody – fašistickú i komunistickú diktatúru.
A kto iný, ak nie oni – historici, by mali najlepšie vedieť, že je obrovský rozdiel medzi tým, keď sa dejiny interpretujú a keď sa vedome skresľujú. Po takejto voľbe by horúcim kandidátom na budúci rok mohol byť pokojne aj Viliam Plevza…
To, že nad týmto podujatím bude mať záštitu predseda Národnej rady Pavol Paška a bude sa konať v priestoroch historickej budovy NR SR, len celú absurditu dokresľuje.
Kedže táto cena sa bude udeľovať po prvýkrát, výberom laureáta ÚPN v mnohom naznačuje akým smerom sa táto inštitúcia bude v najbližších rokoch uberať.
Po odchode troch veľkých historikov – Ľubomíra Liptáka, Jozefa Jablonického a Milana Zemka – zaoberajúcich sa slovenskými dejinami 20. storočia, nastupuje nová generácia, ktorá svoje sympatie nijako netají, a tak sa podobných prekvapení môžeme dočkať ešte viac…