Nikto nikomu neverí?
Pomaly, ale isto sa opäť blíži koniec roka. Ako sa už pomaly stáva pravidlom, ku koncoročnému koloritu u nás patria okrem Mikuláša a Vianoc aj nejaké tie nepokoje lekárov.
Tentoraz hrozia ako prví lekári vo fakultnej nemocnici v Prešove. Nezanedbateľná časť z nich už vypovedala vopred dohodnuté služby.
Dôvodom je to, že v pracovných zmluvách na budúci rok, ktoré im v týchto dňoch predložilo vedenie nemocnice, nemajú garantované navýšenie platov. Toto zvýšenie v rámci tretej vlny im patrí ešte z dohody medzi lekárskymi odborármi a vládou Ivety Radičovej koncom roka 2011, ktorá ukončila ich masové výpovede a núdzový stav v krajine. Na dohodu neskôr nadväzoval zákon, ktorý platí.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská sa čuduje. Vedenie nemocnice vraj lekárom ponúklo zmluvy, v ktorých sa na spomínaný zákon odvoláva, tak čo ešte chcú?
Pravdu povediac, nie je ťažké pochopiť, „čo ešte chcú“. Neuveria dohodám, ba ani zákonu, dokiaľ nebudú mať platy zvýšené na papieri a explicitne. Môže sa im niekto čudovať (teda, okrem Zvolenskej)? Stačí sa pozrieť napríklad na zdravotné sestry a na ich vlastnú históriu s protestmi a zvyšovaním miezd – ani zákon im nepomohol.
Ak je také jasné, že na zvýšenie platov majú lekári nárok a zaručuje im ho dokonca zákon, prečo by to nemohli mať napísané aj v pracovných zmluvách? No možno preto, pretože – a to je ďalšia známa špecialita našich zákonov – napriek všetkým „zárukám“ nie je vôbec jasné, či majú nemocnice na navyšovanie miezd peniaze. A keďže podobný problém sa vôbec nemusí týkať len jednej nemocnice, s blížiacim sa decembrom môžeme očakávať nespokojnosť lekárov aj všelikde inde po Slovensku.
Vec má samozrejme aj svoju druhú stranu. Lekári v Prešove dávajú výpovede zo služieb, ktoré už predtým podpísali. Nuž, byť na mieste vedenia nemocníc, asi by ste mali tiež problém uveriť – tentoraz svojim zamestnancom, ktorí niečo podpíšu, a keď sa im to nehodí, odvolajú to, a basta.
A ešte čosi. Lekári správne argumentujú, že už majú odpracovaných 400 hodín nadčasov a každá ďalšia hodina navyše by už išla nad rámec zákona, ktorý im stanovuje množstvo nadčasov. Problém je, že oni prví sa svojou vlastnou argumentáciou neriadia.
Keď sa po stretnutí odborárov s ministerkou všetko dohodne k obojstrannej spokojnosti, potom už budú môcť robiť nadčasy nad rámec zákona? Keď dostanú zvýšenie miezd na papieri, potom už nebudú unavení, vyčerpaní a vyhorení pri zaoberaní sa problémami svojich pacientov?
Ako je možné, že množstvo nadčasov neprekáža, keď sa podpisujú zmluvy, potom odrazu prekáža, keď sa idú podpisovať nové zmluvy, a keď sa nové zmluvy úspešne podpíšu, počet nadčasových hodín zrazu opäť už nebude problémom?
Lekári neveria svojim zamestnávateľom, ministerstvu ani zákonom, zamestnávatelia a ministerstvo si nemôžu byť istí lekármi. Komu majú v našom štáte veriť pacienti, nepovie nikto z nich.