Bez záruky
Švajčiarske dôchodky? Samozrejme. Ale iba v prípade, ak mnohým Švajčiarom stačí na dôchodku k radosti pätnásť eur mesačne.
Peniaze, ktoré si v druhom pilieri ako sporitelia odkladáme, sú len naše a nikto nám ich nemôže vziať? Istotne. Ale iba vtedy, ak nám budú stačiť na doživotnú rentu a ak budeme žiť tak dlho, že svoje „úspory“ minieme do posledného centa. Ak nie, zvyšok našich „úspor“ sa stratí v útrobách príslušnej poisťovne a naši dediči z nich neuvidia ani ň.
Každý rozumný človek si bude odkladať na dôchodok, pretože myslí na zadné vrátka? Ale áno. No nevedno, koľkým rozumným ľuďom tie ich zadné vrátka vydržia akurát desať rokov. A po ich uplynutí budú tam, kde by boli aj bez druhého piliera. S tým rozdielom, že z prvého piliera budú dostávať dôchodok ochudobnený o percentá, ktoré posielali do svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Kam sa na druhý pilier dôchodkového zabezpečenia hrabe Rádio Jerevan?!
Najlepšie na tom je, že na výpočtoch a pravidlách, ktoré pripravili DSS spolu s ministerstvom práce a sociálnych vecí, vlastne nie je nič, čo by nás malo prekvapovať. Od začiatku sa hovorilo, že druhý pilier nebude pre všetkých a že ľudia s podpriemernými príjmami by mali zostať v prvom pilieri, ktorý je práve pre nich výhodnejší. Od začiatku sa upozorňovalo, že minimálna doba, počas ktorej si niekto bude v druhom pilieri „sporiť“, by sa mala rátať na dekády. Od začiatku bolo jasné, že súkromné poisťovne a déesesky nie sú charitatívne organizácie. Že ide o komerčné subjekty, ktoré podnikajú a existujú na báze zisku.
Akurát, že od začiatku tiež prebiehala bombastická kampaň, v ktorej o úžasnosti druhého piliera presviedčali všetky možné viac či menej dôveryhodné tváre. Akurát, že od začiatku bolo v pôvodnom pláne to, aby bol druhý pilier povinný pre všetky nastupujúce ročníky, bez ohľadu na to, akú výšku príjmov budú počas života dosahovať. Akurát, že počas rokov, v ktorých sa politické garnitúry predbiehali v zásahoch a rôznom „vylepšovaní“ druhého piliera, sa tento pilier podarilo dokonale spolitizovať. Je to vraj záležitosť osobnej slobody jednotlivcov, ktorú si nesmieme nechať vziať.
Nuž hej. Súbor výpočtov a podmienok, prichádzajúci po ôsmich rokoch (!) od zavedenia druhého piliera, nie je spravodlivý či nespravodlivý. Je taký, aký sa dal očakávať po celý ten čas. Koľkí „sporitelia“ ho aj naozaj očakávali, to sa už asi nedozvieme.
Zato jedno môžeme pokojne tvrdiť už teraz. Bez záruky boli všetky reklamy sľubujúce „Švajčiarsko“ a bez záruky boli aj všelijaké politické záruky a ich následné zmäkčovanie po príchode ďalšej politickej garnitúry. Jediné, čo bolo zaručené, boli ustavičné zmeny dôchodkového systému. Myslíte, že sa už nadobro skončili? Rovnako preto treba brať i terajšie informácie o tom, „ako to vlastne bude“. Bez záruky.