Výročie bez glancu
Kedy mali oslavy sedemnásteho novembra glanc? Ľahká otázka. Len odpoveď na ňu je trochu smutná.
Prvé roky výročia 17. novembra 1989 sa niesli v znamení hesiel o tom, že v ňom treba akosi pokračovať. Že revolúciu ešte treba dokončiť. Neskôr prišli na rad heslá o „návrate k Novembru a jeho hodnotám“.
Či už vtedy, alebo vtedy, vždy to však bolo v znamení politikov a ich potrieb. Politické strany sa dvadsaťštyri rokov u nás pretekajú v tom, ktorá z nich je tou najautentickejšou nositeľkou novembrových hodnôt. Politici dvadsaťštyri rokov využívajú toto výročie na to, aby si dodali lesk demokratov a bojovníkov za slobodu.
Dvadsaťštyri rokov sa snažia o to isté, o čo sa pri podobných výročiach snažia všetci politici na svete, politikov bývalého režimu nevynímajúc. Nahovoriť ľuďom, že na to, aby sme sa vrátili k revolučným ideálom, chýba už len maličkosť: znova uveriť tým istým postavám a postavičkám, ktoré čas medzi výročiami využívajú najmä na to, aby každý ideál pokrivili a znehodnotili. Oslavy sedemnásteho novembra budú mať glanc až vtedy, keď si ľudia uvedomia, že si na jeseň roka 1989 vydobyli slobodu od politikov, nie pre politikov.
Je iba naša chyba, že sme sa odvtedy tak ľahko vzdávali svojej slobody a odovzdávali ju do rúk nehodným ľuďom. Ak by sme boli postihnutí takou maličkosťou, zvanou pamäť, vedeli by sme po celý čas, čo sme pred dvadsiatimi štyrmi rokmi chceli a čo sme nechceli. Boli sme vtedy v novembri naivní? Možno. To však neznamená, že sme boli aj hlúpi.
Nebol to žiaden eštebácky komplot, ani iná konšpirácia. Tí, čo si vymýšľajú a do omrzenia opakujú historky o tom, ako celý November bola búda ušitá na dôverčivých občanov, vlastne nahovárajú ľuďom, že sú celkom bez viny: „Boli sme podvedení, my nie sme zodpovední za to, v akom marazme žijeme!“ Až na to, že nikto z tých politických podvodníkov, mafiánov, gaunerov spomedzi zbohatlíkov, ktorí nám otravujú život, predsa nespadol odniekiaľ z Marsu. Všetci vyšli spomedzi nás, podaktorí priamo s naším požehnaním.
Dvadsaťštyri rokov po novembri 1989 sú u nás státisíce ľudí, pre ktorých je sloboda prázdny pojem, pretože pre nich znamená iba ponižujúci zoznam činností a vecí, ktoré si nikdy nebudú môcť dovoliť, alebo ich aspoň dopriať svojim deťom. Ďalšie tisíce sú vo svojej bezradnosti ochotní sadať na lep fašistom a neoľudákom, ktorí sa snažia obrátiť ich hnev proti tým, ktorí sú ešte chudobnejší ako oni sami. Dodajme, že za prispenia tých „štandardných“ politikov, ktorí si myslia, že na riešenie sociálnej katastrofy je najvhodnejší Policajný zbor.
Toto nebezpečenstvo, ktoré rastie z mesiaca na mesiac, nezaženú žiadne výročné novembrové politické rituály. Dôležité je žiť tu a teraz a čeliť problémom, ktoré sú reálne, pretože sú dnešné. Až potom budú môcť mať výročia nejaký glanc.