Priveľa kapustných hláv
Na mnohých verejných podujatiach venovaných ekonomike počuť plač.
Nefunguje to, lebo nemáme stratégiu. V minulosti vzniklo niekoľko stratégií, ale aj vízií venovaných jednoduchej otázke: kam by Slovensko malo smerovať. Čitateľ nech mi prepáči použitie slovesa, ktorého koreň je smer, ale nebol to zámer. Mnohé dokumenty uvedeného typu priniesli pohľad na budúcnosť.
Ak si dobre pamätám, ani jeden zo strategických dokumentov tohto typu nemal rozpočet. Inak povedané, bola tam známa otrepaná fráza zvýšime kvalitu vzdelávacieho procesu, rozšírime a prehĺbime… Takmer ako v uzneseniach ústredného výboru rodnej strany. Hospodárska politika to nie sú len frázy, ale reálne opatrenia, ktorými môže štát dosiahnuť, aby jeho hospodárstvo fungovalo lepšie.
Najväčším problémom slovenskej ekonomiky je to, že sa prudko znížil objem poľnohospodárskej prvovýroby. Môžeme za to vďačiť tým, čo rozbili poľnohospodárske družstvá a štátne majetky. Pre hospodársku politiku je dôležité to, aby vláda prijala také opatrenia, ktoré podporia poľnohospodársku výrobu. Tým sa zvýši zamestnanosť na vidieku, ale aj zamestnanosť v potravinárskom priemysle. Vláda nebude musieť robiť nezmyselné kampane proti obchodným reťazcom a poľským potravinám.
Kedysi sme mali dostatok spracovateľských závodov. Mnohé z nich sa vyparili. Napríklad z mliekarne v Martine v jednu noc zmizli výrobné linky a podnik prepísali na niekoho z veľmi vzdialenej krajiny. Nič zvláštne. Prevod aktív, ktorý sa zo slovenčiny a češtiny dostal do anglosaskej ekonomickej terminológie: tunneling alebo tunelovanie. V meste Gelnica bolo kedysi viacero malých podnikov. Jeden z nich sa zaoberal potravinárskym strojárstvom, ďalší vyrábal hračky, iný čistiace prostriedky pre domácnosť.
Podnikov niet, zostala po nich len poľovnícka hacienda jedného zo známych slovenských privatizérov. V mestečku prakticky takmer niet výroby.
Ďalším dôležitým bodom by mala byť podpora vzniku malých a stredných podnikov. Stačí cestovať železnicou po Rakúsku. V každom aj menšom meste je kde-tu nejaká fabrička. Práve malé a stredné podniky sa vedia najpružnejšie prispôsobiť zmenám na trhu. Ani tu vláda nemusí vymýšľať bicykel. Ako mi rozprával jeden z mojich priateľov, ktorý veľa cestuje a má otvorené oči, investičný bicykel vymysleli v Gruzínsku.
Vláda nerozlišuje medzi zahraničnými a domácimi investormi. Nech ste odkiaľkoľvek, z daní vám odpíšu celú výšku investície. Toto opatrenie by sa malo týkať regiónov, kde je veľmi vysoká nezamestnanosť. Rozdávať dotácie na zamestnávanie je nezmysel. Prejedia sa. Odpustenie výšky investovanej sumy má jednoduchý efekt. Dane budú platiť zamestnanci.
Vzdelávanie, vzdelanie, poznatky a znalosti. To všetko je naša budúcnosť. Alebo žeby už dávna minulosť? Nedávno som sa presvedčil o tom, že tí, čo majú o dvadsať rokov menej, už nevedia, kedy bola druhá svetová vojna, kto bol Alexander Puškin, čo je to Mníchovská dohoda… Ak do zväčšovania múdrosti obyvateľstva nebudeme investovať, bude hlúpe a dokáže v ruke držať len skrutkovač a pivo s borovičkou a nadávať na vládu, že nič nevyriešila a dáva málo peňazí.
Hospodárska politika by nemala byť len diskusiou a večnými experimentmi s výškou daní, odvodov, poplatkov, kolkov. Kto chce meniť len nastavenie verejných financií, poriadne neštudoval. Zdá sa, že mnohé ekonomické hlavy namiesto prednášok chodili na pivo so sponzormi politických strán. Jedna stará anekdota z čias socializmu znie vo forme otázky. Prečo policajti chodia na koňoch? Lebo viac hláv, viac rozumu. Zdá sa, že v kapitalizme máme prebytok hláv. Ale tých kapustných.