Grécka tragédia
Sedemnásteho novembra si v Grécku pripomíname výročie študentských nepokojov, ktoré si po nasadení tankov do ulíc vyžiadali okolo 80 ľudských obetí.
Hoci veľkoleposť osláv v minulých rokoch vybledla, tohtoročné spomienky na výročie prebehli za čudných okolností.
Štyridsať rokov po povstaní v Aténskej polytechnickej škole, ktoré viedlo k pádu vojenskej junty (1967–1974), totiž Grécko čelí vážnemu problému: narastajúcemu vplyvu fašistov. Minulú sobotu sa akási nová teroristická organizácia Ozbrojené revolučné ľudové skupiny verejne prihlásila k zodpovednosti za likvidáciu dvoch členov krajne pravicového hnutia Zlatý úsvit ako odvetu za to, že jeho člen Georgios Rupakias zavraždil 18. septembra pokrokového repera Pavlosa Fyssasa.
Prebiehajúca ekonomická kríza, šiesty rok pokračujúca recesia, opätovný nárast nezamestnanosti, ktorá dosahuje už 27 percent, a zavedenie nových, ešte vyšších daní na roky 2014 až 2017 – toto všetko prehlbuje politickú a sociálnu nestabilitu.
Po vražde hudobníka Pavlosa Fyssasa súdy prijali dôležité rozhodnutia: dali zatknúť vodcov Zlatého úsvitu – predsedu Nikosa Michaloliakosa a jeho zástupcu Christosa Pappasa, a to i napriek tomu, že sú poslanci. Stalo sa tak na základe obvinenia, že založili „zločineckú organizáciu“ a pokúsili sa o „zničenie demokracie“. Išlo o obvinenie, ktoré v posledných štyroch desaťročiach nehrozilo žiadnej politickej strane.
Podľa prokuratúry existujú dôkazy ešte proti ďalším deviatim poslancom extrémnej pravice a proti takmer 40 členom hnutia.
Odhodlanie gréckych orgánov čeliť Zlatému úsvitu trochu narušila vražda dvoch mladých členov fašistickej strany v jej aténskej kancelárii, 22-ročného Manolisa Kapelonisa a 26-ročného Georgiosa Fountoulisa, pričom tretí bol vážne zranený. Hoci ich rodičia hovoria, že ich synovia neboli spojení so žiadnou stranou, vedenie Zlatého úsvitu tvrdí, že sa stali obeťami brutálnej vraždy s politickými motívmi.
Takmer všetci očakávali, že k zodpovednosti za vraždu sa prizná nejaká teroristická organizácia ľavicových extrémistov, čo sa aj potvrdilo deň pred 17. novembrom. No zo spôsobu, akým sa uskutočnila, sa dá vyčítať, že vrahovia sú vyškolení profesionáli. Potvrdzuje to domnienky, že existujú určité kruhy, ktoré by rady zatiahli Grécku republiku do trvalej nestability a bludného kruhu násilia. Nádej však spočíva v tom, že drvivá väčšina ľudí nemá chuť vydať sa opäť na cestu násilnej konfrontácie.
Budúcnosť Grécka neohrozujú extrémistické sily, ale najmä neschopnosť spoločnosti prekonať cyklus obrovského zadlženia krajiny a hospodárskej krízy.
V Grécku sú ešte stále pri moci politické a ekonomické sily, ktoré priviedli krajinu k bankrotu. Dnes sa zdá, že eurozóna sa snaží najmä formou úverov podporovať predovšetkým súčasný politický systém v Grécku, no akosi sa opomína rozvoj jeho hospodárstva. A to niektorých ľudí vedie k hľadaniu krajných riešení, napríklad k podpore strany Zlatý úsvit, čím chcú z vlády vyhnať staré, skompromitované politické sily.
Obava, že v Grécku by mohla prepuknúť nebezpečná občianska konfrontácia, je však prehnaná, lebo súčasná koaličná vláda pravicovej strany Nová demokracia a socialistického PASOK-u má v parlamente už len okrajovú podporu a je veľmi pravdepodobné, že dôjde k zásadnej zmene na politickej scéne.
Už budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu môžu potvrdiť obrovský nárast popularity súčasnej opozície, najmä novej ľavicovej strany Alexisa Tsiprasa SYRIZA. Ak májovým voľbám nebudú predchádzať ešte iné politické udalosti…