Hranice ľudskosti
Žijeme v globalizovanom svete, a tak i sortiment predajní po celej Európe je dnes prakticky všade rovnaký. Jeden zásadný rozdiel medzi obchodmi u nás a na Západe však stále pretrváva: zatiaľ čo už v susednom Rakúsku by ste esbéeskára darmo hľadali, na Slovensku ich človek stretne aj v malých potravinách. Dôvody sú zrejmé...
Aj keď úlohou bezpečnostných služieb je ochrana zákazníkov a prevencia krádeží, ich kompetencie sú značne oklieštené. Zamestnanci SBS, na rozdiel od policajtov, nemôžu použiť zbraň, obušok, putá, ba ani fyzické násilie.
Napriek tomu to so svojou „horlivosťou“ často preháňajú. Akoby si niečo potrebovali kompenzovať. Postupovať proti zlodejom razantne však v žiadnom prípade nemôže znamenať, že ich ochrankári budú mlátiť. Odznak SBS im nedáva oprávnenie na niekoho vztiahnuť ruku.
Žiaľ prípadov, keď došlo k fyzickému napadnutiu delikventov (aj neplnoletých), je nespočet, a tak akoby sme sa proti hrubosti ochrankárov stávali postupne imúnni.
Lenže to, čo sa stalo predvčerom v jednom bratislavskom nákupnom centre, prekračuje akékoľvek hranice ľudskosti. Dobiť zlodeja tak, že ho v bezvedomí odvezú do nemocnice, je prejavom sadistickej zakomplexovanosti.
Iste, milovníci drakonických trestov mohli v duchu plesať, ale zabúdajú, že na to máme predsa zákony, políciu a súdy.
Ak si ochrankári myslia, že bitky, kopance a surové zaobchádzanie zlodejov odstrašia, tak sú na veľkom omyle. Vziať spravodlivosť do vlastných rúk je ten najhorší možný spôsob riešenia problémov. Ak by sa takto rozhodol konať každý, skončili by sme v anarchii.