Dole vodou
Minister Dušan Čaplovič asi tušil, ako skončia slovenskí žiaci v medzinárodnom porovnaní PISA, keď začiatkom októbra vyjadril svoje obavy.
Výsledok testov z apríla 2012 by sa dal zhrnúť jedným slovom: katastrofa. Z priemeru sa posúvame do podpriemeru. To, že naši žiaci majú problém porozumieť písanému textu, sme vedeli i predtým, ale tešiť nás mohli aspoň priemerné výsledky v matematike a v prírodných vedách. Lenže aj v týchto oblastiach to s vedomosťami detí ide dolu vodou…
Vzhľadom na dlhodobé zanedbávanie školstva však výsledok až tak neprekvapuje. V krajine, kde chýbajú učebnice, pedagógovia dostávajú namiesto platu almužnu a z hľadiska financovania tohto rezortu sme na samom chvoste OECD, sa môžeme akurát tak utešovať, že vzhľadom na to, ako málo do školstva investujeme, je efektivita vynakladaných prostriedkov pomerne vysoká.
Druhým, ešte vážnejším aspektom je to, akým spôsobom sociálne prostredie predurčuje výkony žiakov. Slovensko síce nie je India, no na prvý pohľad neviditeľný kastový systém, ktorý u nás funguje v oblasti vzdelávania, z časti detí robí páriov. Inými slovami povedané, tak ako u nás dlhodobo platí, že inžiniermi sa stávajú zväčša deti inžinierov a doktormi deti doktorov, tie deti, ktoré pochádzajú z málo podnetného prostredia, majú iba malú šancu, aby v škole dosahovali kvalitné výsledky.
To znamená, že talent a vedomosti mnohých žiakov sa nemajú šancu rozvinúť, lebo budúcnosť človeka najviac predurčuje jeho triedny pôvod. Len málokto si v dnešnej dobe môže dovoliť taký luxus – mrhať „ľudským kapitálom“. My zjavne áno.
Ak sa veci nezmenia a naše politické elity konečne nepochopia, že tu ide o veľa, tak o tri roky nielenže v testovaní PISA zaznamenáme ďalší prepad, ale nebudeme sa môcť ani čudovať, že nezamestnanosť mladých ďalej rastie.