Čo ukáže analýza?
Podľa Sociálnej poisťovne k 31. októbru tohto roka predstavoval priemerný vyplácaný starobný dôchodok na Slovensku 390,37 eura. Od júla 2013 sa za životné minimum u nás považuje suma 198,09 eura mesačne na jednu plnoletú fyzickú osobu.
Čo je starobný dôchodok, vieme všetci. Životné minimum zákon vysvetľuje ako „spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze“. Z toho vyplýva, že poberateľ priemerného starobného dôchodku u nás dnes dostáva 1,97-násobok sumy, ktorá sa považuje za hranicu núdze.
Mzdový medián bol vlani u nás asi o 180 až 190 eur nižší ako priemer. Znamená to, že v skutočnosti viac ako polovica zamestnaných obyvateľov Slovenska poberala nižší ako priemerný plat. Penzie majú svoje vlastné limity a vzorce výpočtu, ale aj tu platí, že z podpriemerných platov nadpriemerné dôchodky nevzniknú.
A čo ešte to samotné životné minimum: na aký život asi postačí tá „spoločensky uznaná hranica príjmov“? Zrátajme kalórie v potravinách, ceny oblečenia, obuvi, energií, bývania… a obraz si urobí každý sám.
Načo sú tieto úvahy? Pretože vláda včera uložila ministerstvu sociálnych vecí vypracovať do roku 2017 analýzu možnosti, že by sa do dôchodku neodchádzalo podľa veku. Stanoviť sa má počet rokov dôchodkového poistenia, nad ktoré nebude fyzický vek ďalšou podmienkou pre nárok na plnú penziu. Znie to fajn. Až na zopár maličkostí.
Tak napríklad akou úľavou bude takýto systém pre tú nadpolovičnú väčšinu Slovákov, ktorí si ani teraz, po celoživotnej práci za menšiu ako priemernú mzdu, na penzii nevyslúžia ani iba dvojnásobok toho, čo sa u nás považuje za hranicu hmotnej núdze? Nikomu sa nepáči tendencia stále z moci úradnej zvyšovať vek odchodu do dôchodku, ale moc úradná aspoň vôbec nejakú hranicu stanovuje.
Aby sa nám náhodou nestalo, že budeme v práci naháňať chýbajúce roky dôchodkového poistenia alebo chýbajúce peniaze nad „spoločensky uznanou minimálnou hranicou“ dovtedy, dokiaľ sa dokážeme aspoň ako-tak hýbať. A dôchodku sa na záver aj tak veľkodušne vzdáme – jednoducho preto, lebo umrieme za pásom či v úrade. Sú aj také krajiny na svete. Len je otázne, či akurát v tomto majú byť našimi vzormi.
Slovensko nemá problém s tým, že „starneme, čoraz menej ľudí robí na čoraz viac dôchodcov, a preto budú naše dôchodky chudobné“. Náš skutočný problém sú chudobné mzdy, čísla nezamestnanosti, chudobný sociálny systém, chudobné verejné sektory. Naše dôchodky boli logicky chudobné dávno predtým, ako sa začalo strašiť demografickým vývojom.
Akýkoľvek systém je možný. Len majme na pamäti, že výmena limitu fyzického veku za limit poisteneckých rokov alebo nárast počtu nútených dôchodcov, ktorých vyhodia z práce, sotva budú mať „odrobené“ – vďaka čomu pôjdu namiesto do štatistiky nezamestnaných do penzie – nijaké takéto a podobné fígle naše skutočné problémy nevyriešia.