Tamagoči pre biskupa
Kde dochádzajú argumenty, tam nastupuje literárna tvorba Konferencie biskupov Slovenska. Samozvaní „otcovia“ vezmú do úst nadarmo slová ako rodová rovnosť či rodina, primiešajú k tomu za hrsť manipulácie a nevedomosti pomazanej floskulami o tradíciách – a na svete je pastiersky list zvolávajúci do zbrane proti takzvanej kultúre smrti. V čase adventu (sic!) dopadol na spoločnosť ako päsť na oko každej piatej ženy.
Keď účel svätí prostriedky, netreba sa štítiť ani ideologických vojen proti vlastným občanom. Nie náhodou biskupi spolu s mnohými „obyčajnými“ ľuďmi používajú okrem biblických výrazov (sodomia) aj výrazy známe z feministickej agendy (gender). Snaha vyprázdniť ich ľudskoprávny obsah a naložiť ho do naftalínu svojej rétoriky je čitateľnejšia ako šlabikár Lipka.
Rovnako priehľadné sú aj stratégie a cieľ KBS. Z kazateľníc zatlačiť na tie správne akupresúrne body malej hejslovenskej nátury a do parlamentu cez patrične spracovaných veriacich dostať poslancov s podobnými názormi. A za ich pomoci schváliť ústavný, a teda ťažko revidovateľný zákon o manželstve muža a ženy a o ochrane života od počatia po prirodzenú smrť.
Napríklad také Chorvátsko to už má za sebou. Referendum, ktoré je tam platné a záväzné, nech sa na ňom zúčastní akýkoľvek počet občanov, potvrdilo, hoci nepresvedčivo, že manželstvo je výhradne vecou zmiešanej dvojice. Referendum v Slovenskej republike si však vyžaduje nadpolovičnú účasť oprávnených voličov, chorvátska cesta je preto pre „prolajfistov“ neistá.
Radšej ako riskovať nízku účasť na referende skúsia slovenskí pastieri použiť parlamentné ovečky. Veď nejde o nič menej ako o zachovanie vplyvu katolíckej cirkvi na štát a z neho plynúcich pár desiatok miliónov eur z daní nás všetkých. Pošliapané ľudské práva za to, pochopiteľne, stoja. Každá vojna má svoje obete. Nihil sub sole novum, nič nové pod slnkom.
Predpokladám, že tému „genderu“ – tak ako ju prezentuje pastierska akčná dráma – ľudia väčšinou neriešia. Ak o nej vôbec chyrujú. Nie je zložité predstaviť si to ticho, keď pri čítaní adventného hororového listu sa vznášala nad lavicami veriacich otázka: „Čo to vlastne pán farár splieta? A čo mám robiť ja, keď prídem domov z kostola?“
Tu je každá rada drahá. Jedinú možnú odpoveď, drahí veriaci, totiž pred vami vaši pastieri úzkostlivo taja: nebuďte ovce (prepáčte, to nie ja vás štylizujem do takejto pozície). A ešte niečo: kúpte svojmu biskupovi pod stromček tamagoči. Na ňom si bez následkov môže ventilovať svoju túžbu rozhodovať o inom ako o vlastnom živote.
Na záver si to zhrňme. Najnovšia hra otcov biskupov nie je práve férová. Opustiť štátny rozpočet a obrovský propagandistický potenciál kostolov, to nie. Politicky pôsobiť za peniaze nás všetkých a do Ústavy SR skúšať prepašovať svoju ideológiu, to áno. Len nechápem, že svoju hru tak primitívne demaskovali. Adventný pastiersky list je krokom vedľa, páni. Odluka cirkvi od štátneho rozpočtu je opäť témou dňa.
Najčítanejšie
-
-
Európa sa musí postaviť čelom k demografickej zmene. Nástroje na to máme
Komentáre | | pred 2 dňami | 11 -
-
-
-
-
-
-
-