Červená niť pragmatizmu
V Prahe sa schyľuje k vytvoreniu vládneho zoskupenia z Českej strany sociálnodemokratickej, hnutia ANO multimiliardára Slováka Andreja Babiša a Kresťanskej a demokratickej únie - Československej strany ľudovej.
Tento nevyskúšaný spolok je reakciou na predchádzajúci pravicový kabinet, ktorý priviedol Česko k nevídanému prepadu politickej kultúry. Jeho strojcov dopredu vytesnili z akejkoľvek vládnej spolupráce a tri dosiaľ opozičné strany si zostali navzájom samy pre budúcu koalíciu.
To však neznamená, že sa tým množina subjektov zvolených v predčasných voľbách do Snemovne vyčerpala. Existujú ešte dvaja relevantní hráči: Úsvit priamej demokracie a KSČM. Úsvit je v podstate symptómom súmraku. Jeho tvorca, ctižiadostivý obchodník s japonskými koreňmi Tomio Okamura totiž postrehol, že na voličskom trhu zíva diera tam, kde predtým bola iba medzierka. Vyrazil preto do útoku populistickými výkrikmi s protirómskym dôrazom a nerealistickými sľubmi širokej účasti ľudu na hlasovaní o všetkom.
Najskôr sa dostal do Senátu (zároveň sa usiloval o kreslo priamo voleného prezidenta), ale pretože tam bol iba jeden z 81 senátorov a senátoriek, prešiel radšej do vplyvnejšej dolnej komory Českého parlamentu. Tú hornú, v ktorej pôsobil rok, potom vyhlásil za zbytočnú. Okamurov politický marketing zameraný na frustrované spodné vrstvy obyvateľstva ešte nepovedal posledné slovo.
Pre doteraz značne ostrakizovaných komunistov sa situácia začína meniť. Ako jediní z doterajších predstaviteľov v zákonodarných zboroch sa vo voľbách posilnili, čo koniec koncov dokresľuje atmosféru nebývalého nástupu tzv. nepolitických formácií podnikateľov, úspešných na úkor tradičných strán. Oligarcha Babiš pochytal hlasy znechutených priaznivcov oslabenej pravice, keď dokázal manévrovať natoľko obratne, až vytvoril dojem akéhosi českého gaullizmu, prekračujúceho pravoľavú polaritu v prospech starostlivosti o štát. ANO je však v podstate tvrdým reprezentantom veľkokapitálu, ktorý vznikol z porevolučných peňazí kariérneho člena KSČ. Napriek tomu Babiš vylučuje spoluprácu s KSČM. Tá zostáva v zálohe pre ad hoc prípady, no do koalície sa mu viac hodia ľudovci, podľa novšej verzie kresťanskí demokrati.
Oni správne cítia, že majú byť piatym kolesom na koaličnom voze, takže ich môžu budúci partneri zavliecť do vecí, ktoré im nebudú voňať. Preto čo najviac taktizujú. Žiadajú výsady a ich predseda Pavel Bělobrádek ostentatívne odchádza za oceán na súkromný, no americkou vládou platený, pobyt. V núdzi svätuškársky pritakával aj prezidentovi Milošovi Zemanovi, ktorý nemôže ANO zabudnúť, že podržalo vedenie ČSSD, keď z Pražského hradu dirigoval pokus o vnútrostranícky prevrat. Ľudovci preto požadujú čisté lustračné osvedčenia od všetkých budúcich ministrov (najmä od Babiša) a neprekáža im, že príslušná právna norma o tom nič nehovorí.
Napriek tomu sa kresťanským moralizátorom k moci chce, a to poriadne. V duchu presláveného motta zakladateľa ČSL monsignora Jana Šrámka: „Byť pri tom.“ Vždy ohybní ľudovci v minulom volebnom období prvý raz vypadli zo snemovne a teraz sa do nej vrátili viac-menej náhodou. Dostali tak poslednú šancu na zmŕtvychvstanie. Ďalšie predčasné voľby si dovoliť nemôžu. Utrpeli by fiasko už len preto, lebo dôrazne podporujú cirkevné reštitúcie, jeden z najpochybnejších krokov predchádzajúceho pravicového kabinetu.
Dohoda o vytvorení koaličnej vlády medzi týmito troma stranami je už iba vecou času. Jej rozhodnutiami a aktivitami sa bude pragmatizmus vinúť ako červená niť.