Veľmi správny vzor
Nie každému je dopriate bojovné srdce zároveň s ohromujúco hlbokou schopnosťou odpúšťať.
Nie každý neústupný bojovník zo zlých čias dokáže byť aj človekom, ktorý v dobrých časoch spája niekdajších nepriateľov. Nie preto, lebo je to pre neho politicky výhodné, ale preto, lebo aj odpúšťanie a zjednocovanie patrilo medzi tie hodnoty, za ktoré celý svoj život bojoval. Nelson Mandela bol postavou, v ktorej sa všetky tieto vlastnosti a schopnosti spájali. Odišiel človek, ktorého meno sa bude v histórii spomínať na vyváženie všetkého toho príšerného zla, ktoré si ľudia v posledných sto rokoch navzájom robili. Ak sa zároveň v ľudskom rode vyskytovali jednotlivci ako on, nemohlo to s nami ako s ľudstvom byť zase až také beznádejné, bude sa hovoriť.
A bude to pravda. S ľudstvom to nebude nikdy beznádejné, ak sa nájdu ľudia, ktorí sa dokážu postaviť za správnu vec tak, ako Mandela. A ktorí, ak sa dočkajú víťazstva toho, o čo sa celý svoj život usilovali, postavia sa celou svojou autoritou proti myšlienke pomstievať sa za utrpené príkoria. Tak, ako to v Južnej Afrike urobil Mandela.
O takých ľuďoch radi hovorievame ako o našich vzoroch. V skutočnosti ich väčšinou tak trochu vytesňujeme kamsi do exotických vzdialených krajín s exotickými vzdialenými problémami. Nie je ťažké povedať, že Mandela (alebo Gándhí, MLK, JFK, a tak ďalej) je naším vzorom, keď sme v hĺbke duše presvedčení, že ich osud nám nehrozí.
Treba si však uvedomiť, že každý pokrok, každý, aj ten najmenší, pohyb ľudstva k lepšiemu, ľudskejšiemu životu si vyžiadal práve takých ľudí. Z ktorých drvivú väčšinu nepoznáme a ich mená sa už ani nikdy nedozvieme. Každý krok vpred musel niekto z nich vydobyť, niekto odtrpieť, a niekto zaň musel zaplatiť. Veľmi často aj vlastným životom.
Hrdinov robia z ľudí najsamprv okolnosti. Chceme azda povedať, že dnes už neexistujú okolnosti, ktorých prekonanie si bude vyžadovať hrdinov spomedzi nás?
Myslíme si azda, že okolo nás neexistuje útlak, nespravodlivosť, rasizmus a povýšená arogancia tých, ktorí si myslia, že takýto „poriadok“ tu bude naveky, pretože je správny? Neexistujú okolo nás ľudia a sily, ktorých jedinou rečou je násilie – a postaviť sa proti ktorým znamená vystaviť sa tomu násiliu?
Ľudia ako Mandela nás učia, že postaviť sa zlu je nielen morálne správne, ale aj prakticky účinné. Nemá zmysel dohadovať sa, dokedy by bol asi vydržal juhoafrický režim apartheidu, nebyť Mandelu. Pravdou je, že jeho reálny koniec sa datuje rokom 1990, keď režim tohto chlapíka, odsúdeného na doživotie (hrozil mu trest smrti), prepustil na slobodu.
Výsledkom jeho života nebol status globálnej celebrity vo veku internetu, videa a v ére masových koncertov pod holým nebom – ako ho poznajú mladšie ročníky (ak vôbec). Výsledkom jeho života bol koniec jedného z najhnusnejších rasistických režimov sveta. Nasledovaný nie odplatou a pomstou, ale zmierením a budovaním nového spoločenstva.
Ak bol niekto hoden toho, aby bol v týchto dňoch po celej planéte spomínaný ako „náš vzor“, bol to určite Nelson Mandela.
Najčítanejšie
-
-
-
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
-
-
-
-