Prečo nie ja?
Podobne ako ja sa väčšina spoluobčanov pred Vianocami zamýšľa iba nad prezidentskými voľbami, presnejšie nad vhodným kandidátom.
Tých je už dnes tak veľa, že keby ich bolo ešte viac, istotne by chýbali v bežnom občianskom živote. Človeka až mrazí, keď si predstaví vyľudnené odvetvia, školy a podobne. Pre pokojný život je preto obrovským šťastím, že zvolený môže byť iba jeden, aj keď to vždy nejde na prvý šup.
Takmer každý z nás sa aj párkrát za deň pristaví pri zrkadle a s určitým nepochopením sa pýta: „A prečo nie ja?“ Keď sa pýta iných, či by nebol dobrým prezidentom, zvyčajne narazí na kladnú odpoveď: „No ty? No ty určite! Už len to by nám chýbalo!“ Ak sa obráti na odborníka, napríklad na manželku, tá mu obyčajne tiež pritaká: „Ale áno! Bol by si najlepší! Len už hybaj vyniesť smeti!“
K objektívnejšiemu postoju by sa neznámy kandidát mohol dopracovať, keby sa s touto otázkou obrátil na svokru. Ale tej sa nik nepýta na nič dôležité, lebo si nechce kaziť náladu a politické nadšenie. Okrem toho nijaká svokra nemôže reprezentovať celú spoločnosť. V takej spoločnosti by zaťovia prirýchlo vyhynuli. Kultúra smrti by prevalcovala pastierske listy aj s biskupskou konferenciou, o rodinný život by sa už nikdy nikto nezaujímal. Všade by blúdili strašné loby homosexuálov, ktorí, aspoň podľa vyjadrenia pápeža Františka, už pôsobia aj vo Vatikáne.
Ulicami by tiahli už iba aktivisti LGBT a nijaký slušný človek by na nich nechcel zametať lístie a zbierať ohorky cigariet. Ide o to, že inštitúciu manželstva by zaraz prebrali do svojich rúk a voľby prezidenta by boli nezaujímavé. A to by nik nechcel – radšej nech je prezidentom hocikto!
Pritom myšlienky kresťansky orientovaných politikov, ktorí sa onedlho do volieb poriadne oprú, sú viac ako zaujímavé. Napríklad jeden z najvýznamnejších nominantov Radoslav Procházka by ako hlava štátu nešiel najprv do Česka, ale do Poľska. Mnohých to prekvapilo a rozladilo, lebo je to už určitá tradícia a sú tam mnohé väzby.
Nik si však nepredstavil, čo by sa mohlo stať, keby ho ktosi odfotil v Prahe na nejakom moste a obrázok by nazval „Procházka na moste“, ako keď po ňom išiel „Starej Procházka“ – cisár František Jozef I. Potom by to slúžilo ako pejoratívna prezývka pre nového mladého slovenského prezidenta.
Tiež ma to veľmi prekvapilo, lebo sám by som hneď zaletel do Acapulca, kde by som sa v pohodlnom letovisku vyvaľoval na pláži aj s celou ochrankou. Ani naspäť by som nešiel cez Prahu ako Procházka z Poľska, lebo by som navštívil iné pláže v Tichomorí, na ktorých sa vyloďovali vojaci za druhej svetovej vojny. Domov by som sa vrátil až pred Vianocami, lebo, myslím si, že aj vládny špeciál by bolo potrebné dobre premazať.
Niekomu to môže pripadať zvláštne, ale bolo by mi to o niečo bližšie ako v oblasti amazonských pralesov, kde ľudská noha vraj ešte nevstúpila, hľadať stopy vlastného otca. Chcem tým povedať, že najzaujímavejšie na prezidentských voľbách je, že nielen voliči, ale aj kandidáti chápu túto funkciu celkom odlišne.