Prevencia
Extrémne výkyvy počasia, ktorým v posledných rokoch musíme čeliť čoraz častejšie, nás nútia myslieť viac na prevenciu.
Doteraz vynaložených 32,5 milióna eur do protipovodňových opatrení na Dunaji sa v toto leto ukázalo ako veľmi dobre investované peniaze, lebo storočná voda mohla pre hlavné mesto znamenať katastrofu.
Bratislavčania napokon nahlásili škody rádovo v desiatkach tisícov, čo v porovnaní s katastrofickými záplavami v roku 2002, keď „dolu vodou“ odplávalo päť miliónov eur, je prakticky zanedbateľná suma.
Projekt máp, ktoré detailne opisujú záplavové územia na celom Slovensku, je tiež súčasťou tejto prevencie. Ľudia, skôr než sa rozhodnú stavať dom, budú mať presnú informáciu, či dané územie je na výstavbu vhodné, alebo nie.
Prípadné protesty súkromných majiteľov, ktorých pozemky sa ocitnú v týchto mapách, sú rovnako iracionálne, ako keď sa niekto hnevá na zrkadlo, ktoré mu ukáže jeho pravú tvár. Predsa tak ako si rozumný človek nepostaví dom na piesku, nepodstaví si ho ani na mieste, kde mu ho môže ohroziť voda. Rozdiel je len v tom, že kým v prvom prípade stačí vykopať základy a všetko je jasné, v tom druhom sme doteraz „kupovali mačku vo vreci“.
V minulosti, keď boli ľudia viac spätí s prírodou, vedeli, kde si majú stavať svoje sídla a dodnes nás prekvapujú, s akým dôvtipom si ich vyberali. Na Slovensku máme už len zlomok tokov bez ľudských zásahov, no pri meandroch rieky Turiec, ktorá v jarných mesiacoch zaplavuje priľahlé lúky, alebo v Liptove neďaleko riečky Belá dodnes žiadne obydlia nenájdete. Prečo asi? Moderný človek síce väzby s prírodou pretrhal, zato nám môže pomôcť moderná technika. Podstatné je to, aby sa nestavalo bez rozmyslu.